Salezián kňaz, misionár, Boží služobník

Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Našiel svoj domov v saleziánskej rodine

Carlo sa narodil v roku 1889. Detstvo a ranú pubertu prežil v Tirane, malom talianskom mestečku v Lombardskom kraji. Druhý syn z druhého manželstva (jeho starší brat, tiež Carlo, zomrel ešte ako maličký) stratil svojich blízkych, keď bol ešte dieťa. Jeho otec Domenico Braga emigroval do Argentíny, keď mal len dva roky, a už sa nikdy nevrátil. Matka Maddalena Mazza zomrela po dlhej chorobe, keď mal Carlino iba šesť rokov. Za týchto okolností našiel Carlino v Tirane prozreteľnostnú náhradu: dcéry Márie Pomocnice, ktoré ho sprevádzali od škôlky až po skončenie základnej školy. Práve tu stretol ženu, ktorú neskôr definoval ako „svoju druhú matku“, sestru Giudittu Torelli. Neskôr to boli saleziáni dona Bosca, ktorí ho prijali do svojho Kolégia svätého Rocha v Sondriu.

Táto prvá skúsenosť saleziánskej láskavosti bola pre Carla zásadná. Počas pobytu u saleziánov v Sondriu mu Prozreteľnosť ponúkla mimoriadnu príležitosť stretnúť sa s nástupcom svätého Jána Bosca blahoslaveným Michalom Ruom. Carla, ktorý vynikal nábožnosťou, nevinnosťou života a taktnosťou, vybrali za malého tajomníka hlavného predstaveného pri jeho návšteve. Na konci tohto nezabudnuteľného zážitku mu don Rua povedal: „Vždy budeme priateľmi“ (27. júna 1904). Takto sa začalo jeho saleziánske povolanie.

V auguste 1904 bol poslaný do noviciátu vo Foglizze. Toto umiestnenie považoval za prozreteľnostné, pretože mu umožnilo mať priamy kontakt s koreňmi saleziánskej charizmy na Valdoccu. Mladému Carlovi však nebolo hneď umožnené zložiť prvú rehoľnú profesiu, ale bol poslaný do druhého noviciátu vo Valsalice, kde pokračoval v štúdiu. Napokon svoju prvú profesiu zložil 30. júla 1906. Prvé saleziánske skúsenosti zbieral v Trino Vercellese (1908 – 1911), kde zložil doživotnú profesiu (1909) a študoval aj na univerzite (1911). Počas štúdia teológie (1911 – 1914) sa staral aj o Oratórium svätého Alojza (1912), kde bol predstaveným komunity ctihodný Vincenzo Cimatti. Napriek istému zdržaniu bol napokon 11. apríla 1914 vysvätený za kňaza.

V zákopoch

Takmer rok po vysviacke, v máji 1915, don Carlo narukoval do talianskej armády, kde zažil útrapy vojny. V armáde zostal do apríla 1919. Počas vojny sa stretol s niekoľkými saleziánmi vrátane kapitána dona Renata Ziggiottiho, ktorý sa stal piatym nástupcom dona Bosca. Práve v tejto chvíli mu napadlo stať sa misionárom. Zasiahnutý ťažkou chorobou sa rozhodol, že ak ho Mária Pomocnica uzdraví, pôjde do misií. V novembri 1918 dostal z Turína pozvanie zúčastniť sa na druhej misijnej výprave do Číny, kde nahradil spolubrata, ktorého matka nesúhlasila s odchodom svojho syna do misií a ktorý potom počas vojny zomrel. Misionársky kríž dostal v apríli 1919 od hlavného predstaveného dona Paola Alberu na Valdoccu spolu s ďalšími ôsmimi saleziánmi, ktorí tak ako on skončili vojenskú službu. Potom s určitými ďalšími oneskoreniami opustil Taliansko 23. augusta. Do Číny pricestoval 29. septembra 1919.

Svätý Alojz Versiglia strihá dona Carla Bragu

V Číne

Don Carlo Braga prežil prvé obdobie svojho misionárskeho života po boku biskupa a prvého saleziánskeho mučeníka svätého Alojza Versigliu. V období 1919 – 1924 bol predstaveným Sirotinca svätého Jozefa v Ho Sai; v rokoch 1925 až 1929 bol riaditeľom Don Bosco College v Shiu Chow. V roku 1930 bol v Turíne ako delegát generálnej kapituly, keď 25. februára prišla správa o mučeníckej smrti Monsignora Versigliu a dona Caravaria. Po vymenovaní predstaveného misie dona Ignazia Canazeia za biskupa v Shiu Chow namiesto zosnulého Monsignora Luigiho Versigliu bol menovaný za provinciála. Dvadsaťdva rokov (1930 – 1952) viedol don Braga čínskych saleziánov po neľahkej ceste.

Don Braga medzi čínskymi mladými

Ako misionár v Číne sa ocitol uprostred občianskej vojny medzi komunistami a republikánmi (1927 – 1937). Musel byť svedkom zničenia mnohých diel namáhavo postavených saleziánmi a skazy krajiny počas čínsko-japonského konfliktu (1937 – 1945). Napriek ťažkostiam pri vykonávaní svojho mandátu v severnej oblasti Číny otvoril v roku 1941 päť nových domov. Nasledovalo krátke obdobie relatívneho pokoja (1945 – 1949), ktoré bolo v skutočnosti predohrou konfiškácie všetkých saleziánskych diel na pevnine komunistickou vládou, ako aj uväznenia čínskych saleziánov a spolubratov, ktorým sa nepodarilo utiecť do Hongkongu, Macaa a Taiwanu. Po celé tie roky mal don Braga zodpovednosť za to, aby urobil všetko, čo bolo v jeho silách pre udržanie saleziánskej prítomnosti v Číne a aby v rámci svojich možností zamedzil strate a rozptýleniu spolubratov spôsobovaných čínskou krízou. Napriek tomu boli mnohí saleziáni zatknutí a internovaní v koncentračných táboroch.

Na Filipínach

V roku 1952/1953 mu bola po dlhom mandáte predstaveného v Číne dopriata prestávka, keď bol vyslaný na Filipíny za riaditeľa saleziánskej technickej školy Victorias (Negros Occidental), ktorá bola práve založená. Toto obdobie on sám považoval za „mučenícky rok“ pre náročnosť jazyka, ktorý neovládal, a pre novú situáciu, ktorej musel čeliť. Je potrebné pripomenúť, že práve v čase, keď bol don Braga ešte čínskym provinciálom, sa na pozvanie amerického vojenského kaplána Jamesa Wilsona, ktorý slúžil na americkej základni v Tarlacu, uskutočnili opatrenia na príchod saleziánov do Ossorios of Victorias na Filipínach. V roku 1955 bol don Braga vymenovaný za delegáta inšpektora Číny pre Filipíny. O tri roky neskôr (1958) pri oddelení Filipín ako samostatnej vizitatórie bol vymenovaný za jej vizitátora.

Carlo Braga

V roku 1963 bol don Braga uvoľnený z úradu predstaveného, ​​ktorý zastával takmer tridsaťtri rokov (1930 – 1963), a bol poverený úlohou spovedníka a duchovného vodcu saleziánov a ašpirantov na saleziánsky život. Filipíny sa donovi Bragovi javili ako krajina s malým počtom povolaní a veľkým záujmom o ekonomický pokrok. Preto považoval nárast povolaní a vznik technických škôl za úspech. Niekoľko rokov pred jeho smrťou už bolo dvadsaťosem filipínskych saleziánov a v kolégiu Pampanga prítomných asi šesťdesiatšesť ašpirantov.

Počas 65 rokov svojej rehoľnej profesie a 57 rokov kňazstva bol don Braga 14 rokov direktorom, 23 rokov provinciálom a 5 vizitátorom. Zomrel skoro ráno 3. januára 1971 v Kolégiu dona Bosca v San Fernando v Pampanga.