Autor: saleziáni Trnava / Foto: archív SDB Trnava

Saleziáni účinkovali v Trnave na Hollého ulici od roku 1936. Boli si však vedomí toho, že ich pomoc potrebuje predovšetkým chudobná, opustená mládež, ktorá sa v tom čase nachádzala najmä v štvrti Kopánka.

Výstavba saleziánskeho diela

Po zrelom uvážení a na žiadosť cirkevnej a svetskej vrchnosti sa saleziáni rozhodli začať akciu na postavenie kostola a sociálneho domu v robotníckej štvrti na Kopánke. Kopánka neustále rástla. Bývalo tu už okolo 5000 ľudí. Ďalšie role sa parcelovali na stavebné pozemky. A kostola tu nebolo. Viera, prameň všetkého dobra sa zanedbávala, mravy klesali, hriech sa šíril. Sociálne dielo tu bolo veľmi potrebné. V krátkom čase úsilie dp. Jána Hlubíka a jeho spolupracovníkov začalo prinášať ovocie. Mnohí obyvatelia Trnavy a okolia, ba celého Slovenska obetovali finančné prostriedky na stavbu. Je to dôkaz živej viery, ktorá sa prejavuje skutkami, je to znak kresťanskej lásky k chudobným spoluobčanom. A tak 8. decembra 1941 v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začala veľká sociálna a najmä duchovná premena zaostalej Kopánky. Na Kopánke sa otvoril saleziánsky dom. Celebrovala sa prvá svätá omša.

Strediskový nočný výstup na Choč

Život v oratóriu

Všetka činnosť v oratóriu sledovala hlavný cieľ: záchranu duší. A tak sa v oratóriu postupne rozmáhali viaceré činnosti:

Družinová činnosť – chlapci boli rozdelení do družín podľa veku. Stretali sa každý týždeň. Náplň schôdzok bola primeraná veku členov. Zaujímavé schôdzky mávala Družina mladíkov sv. dona Bosca. Na mnohé totiž pozývali známe osobnosti z náboženského, vedeckého či verejného života.

Náboženská činnosť – okrem nedeľnej svätej omše mnohí chodili na sväté omše i vo všedné dni a pravidelne pristupovali ku spovedi. Každý rok, najmä v pôstnej dobe, sa konali duchovné cvičenia. Najhorlivejší chlapci boli zapojení do miništrovania. V roku 1943 sa začala na Slovensku organizovať družina miništrantov ako Legio angelica. V dňoch 28. a 29. mája 1944 sa konal v Trnave prvý miništrantský kongres na Slovensku.

Divadelná činnosť – bola v oratóriu na Kopánke značne rozsiahla. Nacvičili sa viaceré akadémie a desiatky divadelných hier. Do roka vznikli aspoň 3 hry a mnohé z nich mali viacero repríz. Napríklad opereta Rybár Marek bola odohratá viac ako 10-krát. Okrem divadiel a akadémií sa v oratóriu hrávalo bábkové divadlo, premietali sa veselé, náučné i náboženské filmy.

Stredisková krížová cesta počas pôstneho obdobia – na kalvárii v Trstíne

Športová činnosť – bola v oratóriu taktiež bohatá. V prvom rade to bol stolný tenis, v ktorom sa dosiahli veľké úspechy i v rámci celého Slovenska. V oratóriu bol jeden z najlepších stolnotenisových klubov na Slovensku. Úspešní boli i oratoriánski futbalisti.

Činnosť hudobná – zasluhuje si zvláštnu pozornosť, lebo medzi záujmovými činnosťami bola najstabilnejšia a najorganizovanejšia. Pritom veľmi prispievala k slávnostnému rázu všetkých podujatí. Chlapci vystupovali na všetkých slávnostiach poriadaných na Kopánke, na procesiách, akadémiách, na púťach a birmovkách.

Sociálna činnosť – na poli sociálnej výpomoci saleziáni vykonali toľko dobra, že ľudské slová nie sú dostatočné na spravodlivé ohodnotenie ich činnosti. Sami nemali nijaké majetky ani nijaké trvalé a pravidelné príjmy. Žili iba z milodarov, o ktoré museli neustále prosiť rozličných dobrodincov. Oratoriánom usporadúvali viackrát do roka nádielku: mikulášsku, vianočnú, fašiangovú, veľkonočnú a rozdali pritom 2500 – 3000 balíčkov (oblečenie, knihy, školské potreby, cukríky). Okrem toho pre mnohé deti i rodiny organizovali „ošacovaciu akciu“. Zriadili i priamu „stravovaciu akciu“ – podávanie raňajok. Každý deň ráno po svätej omši na chodbe pred kuchyňou bol pripravený stôl s taniermi, chlebom a misami teplej, výživnej polievky. Túto pomoc denne využívalo 50 – 80 ľudí. Zaujímavú a veľmi prospešnú činnosť vykonávala i tzv. „Kancelária chudobných gratis“. Jej činnosť pozostávala z rozličných vybavovaní na úradoch, písania prosieb a žiadostí, hľadania zamestnania pre učňov i dospelých atď.

Naši animátori počas poctivého hľadania novej vízie diela na Kopánke na najbližší školský rok

Obdobie komunizmu

Po Barbarskej noci bolo oratórium na Kopánke zlikvidované. Patronát nad saleziánskym domom a jeho využitím držal družstevný kultúrny dom. Cirkevným účelom mali ostať len kostol a fara, areál oratória mal byť využívaný ako materská škôlka.

Na fare na Kopánke postupne vypomáhali niektorí saleziáni v civile, o mnohých sa ani nevedelo, že sú kňazi, resp. že sú saleziáni. Od roku 1969 až do svojej smrti pôsobil ako farár na Kopánke don Ernest Bleho. Málokto o ňom vedel, že je salezián. Donovi Blehovi pomáhali tiež chlapci – animátori dnešný kostolník Jozef Pos a Peter Bučány dnes salezián. Saleziáni a saleziánky spoločne oslavovali, samozrejme v utajení saleziánske sviatky Dona Bosca a Panny Márie Pomocnice. V Trnave žilo viacero saleziánov a saleziánok na bytoch na sídliskách, Jozef Izakovič, Ladislav Baranay, Emo Čurík, Ondrej Puček, Emil Šafár. Pracovali v rozličných zamestnaniach a apoštolovali vo svojom okolí. Pôsobili tu aj don Surový, pán Bajaník a viacerí saleziáni v procese základného formovania.

Muži počas rannej modlitby na druhom ročníku cyklovýletu v južnom Tirolsku

Dnešná činnosť

Po páde komunizmu sa saleziánska činnosť na Kopánke veľmi rýchlo rozbehla a začali sa tu organizovať všetky bežné saleziánske aktivity. Saleziánom je zverená starosť o farnosť, oratórium, spolupracovníkov a mládežnícke stredisko. Osobitne treba spomenúť aj veľký hudobný festival Lumen, ktorého organizáciu do značnej miery zabezpečujú aj saleziáni a saleziánska rodina v Trnave. Tohto roku sa v júni konal už 30. ročník festivalu Lumen.

Zloženie komunity bratov v Trnave na Kopánke v šk. roku 2021 – 2022

Koniec januára býva už tradične poznačený prípravami na sviatok dona Bosca. V našom kostole sme tohto roku slávili deviatnik tým, že sme na večerné sväté omše pozývali mladých a jednotlivé skupiny saleziánskej rodiny. Každý deň svätú omšu obohatilo aj nejaké spevácke zoskupenie, čo bolo veľkým osviežením po dlhšej odmlke „pandemických“ svätých omší. V nedeľu sme potom sviatok oslávili aj tradičným predstavením úsmev dona Bosca.

Koniec 80 ročného provizória v Trnave

Vianoce v roku 2021 sa významným spôsobom zapísali do dejín saleziánskeho diela v Trnave na Kopánke. Po viac ako jeden a polročnom prerušení sa 24. 12. 2021 ráno začali slúžiť sväté omše v zrekonštruovanom priestore saleziánskeho kostola.

Priestor terajšieho kostola bol totiž postavený ako divadlo saleziánskeho strediska, ale od svojho vybudovania v roku 1941 slúžil ako dočasný kostol. Stále naliehavejšie sa ozývala požiadavka nielen opravy a sanácie budovy, ale najmä potreba premeny divadelného priestoru na priestor sakrálny. V marci 2020 sa začala komplexná oprava a prestavba priestorov kostola a saleziánskeho strediska. Výsledkom je nový moderný kostol. Pribudla aj nová veža so zvonmi a hodinami a tiež výťahom pre bezbariérový prístup do kostola a strediska. Sála pod kostolom tiež prešla kompletnou rekonštrukciou a vznikol tu útulný priestor pre konanie rôznych aktivít strediska a farnosti. Aktuálne nás ešte čaká realizácia výzdoby kostola – socha Panny Márie Pomocnice, kríž a vitrážová krížová cesta v oknách. Výzvou ostáva aj výstavba novej budovy prístavby pri ihrisku, ktorá má slúžiť sčasti pre potreby kostola, ale najmä pre stredisko – pre športovcov a futbalový klub.

Celá prestavba sa rozbehla vďaka nasadeniu vtedajšieho direktora Petra Jacka, saleziánskej komunity a partie ochotných a veľkodušných farníkov, ktorí vytvorili pracovný tím pre túto prestavbu. Ďalší zasa zadarmo vypracovali projekty pre stavbu. A tiež za realizáciou stoja aj firmy, ktoré poskytli stavebný materiál buď zadarmo alebo s výraznou zľavou alebo poskytli finančný dar. A samozrejme do tejto prestavby sú vložené milodary a aj modlitby mnohých ľudí, ktorí takto prispievajú k dokončeniu tohto diela.

Prvá svätá omša niesla v sebe symboliku. Boli na nej všetky rehoľné komunity pôsobiace na Kopánke a kňaz gréckokatolíckej farnosti. Skauti priniesli Betlehemské svetlo. Chceli sme takto dať najavo to, že to nie je iba o nových múroch, ale o spoločenstve, ktoré túži slúžiť celému dielu na Kopánke – byť nositeľmi Kristovho svetla.

Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného strediska a kostola prebehlo 20. – 22. mája 2022. Posviacku kostola vykonal Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup.