Traja králi je označenie mudrcov o ktorých sa píše v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 2, 1 – 12). Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša.

O troch kráľoch sa píše vo Svätom písme ako o mudrcoch, ktorí prišli od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš. O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Že boli traja, to je tiež iba záležitosť tradície a nie je to potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite.

Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov.

Majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Na Západe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha.

Traja králi Ježiška našli podľa hviezdy a odovzdali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu, čo je živica z rastliny myrhovníka. Zlato predstavuje kráľovskú dôstojnosť, kadidlo symbolizuje Kristovo božstvo a myrha značí Kristovu smrť. Traja králi, ktorí sú tradične zobrazení v orientálnom odeve najprv prišli do Jeruzalema ku kráľovi Herodesovi a pýtali sa na novonarodeného kráľa. Potom išli do Betlehema a ku kráľovi Herodesovi sa už nevrátili. Ten sa nahneval a dal zavraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov v okolí Betlehema, aby ho nemohli ohroziť. Jozef, Mária a malý Ježiš pred touto hrozbou utiekli do Egypta.

V rámci trojkráľových charitatívnych zbierok navštevujú domy v týchto dňoch deti prezlečené práve za Troch kráľov. Na dvere na znamenie svojej návštevy píšu známu skratku G+M+B a rok. Táto skratka neoznačuje začiatočné písmená mudrcov, ako sa to všeobecne súdi. V skutočnosti ide o prvé písmená z latinskej vety Christus mansionem benedicat, teda v preklade Nech Kristus žehná tomuto domu. Na koledovanie v tomto čase chodievajú aj kňazi. Požehnávajú príbytky, kropia ich svätenou vodou a používajú aj kadidlo.

Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna 6. januára. Na Východe sa v tento deň slávia Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávi 25. decembra, a tak sa na tento deň slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania.

Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá mudrcov z východu priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.

Existujú aj údajné pozostatky troch kráľov, ktoré sú uložené v relikviári v Kolínskej katedrále v Nemecku. Ako sa tam dostali?

Počas štvrtého storočia sa matka cisára Konštantína, svätá Helena, vydala do oblasti Blízkeho východu, aby identifikovala a ochránila miesta spojené so životom a smrťou Ježiša Krista.

V diele zo 14. storočia s nazvanom Historia Trium Regum (Dejiny troch kráľov) sa píše, že Traja králi boli z Indie, Perzie a Chaldey, čo je dnešný Irak. Na cestu sa vybrali každý samostatne a stretli sa až pred Jeruzalemom. Potom čo sa odklonili od smeru hviezdy, ktorá im ukazovala na Betlehem, sa rozhodli ísť do Jeruzalema, ktorý považovali za pravdepodobnejšie miesto narodenia kráľa ako malý Betlehem, na ktorý ukazovala hviezda. Keď sa od hviezdy odklonili, tá sa im stratila. Preto sa u Herodesa vypytovali na kráľa, pretože stratili smer a predpokladali, že on bude o dieťati niečo vedieť. Až keď odišli od Herodesa, hviezda sa im znovu objavila, načo sa zaradovali.

Potom, čo videli Krista, rozhodli sa spolu vrátiť do Indie, kde postavili kostol. Na tomto mieste nakoniec aj zomreli. Ich pozostatky boli pochované v postavenom kostole. Svätá Helena sa dozvedela o tomto príbehu a vydala sa preto do Indie, kde zobrala relikvie troch mužov rôzneho veku. Kosti uložila do zlatej truhlice plnej ornamentov a preniesla ich do Konštantinopolu do kostola sv. Sofie.

Cisár Mauricius tieto relikvie v 6. storočí z Konštantinopolu zobral a previezol ich do talianskeho Milána. Tu zostali až do 12. storočia, kedy Miláno povstalo proti vládcovi Barbarossovi. Ten porazil Milánčanov za pomoci arcibiskupa Kolína. Na znak vďaky ho vládca obdaril relikviami Troch kráľov, ktoré boli v roku 1164 prenesené do Kolína, kde bola kvôli týmto relikviám postavená gotická katedrála. Kosti sa tam nachádzajú do dnešného dňa v krásnej zlatej truhlici.

V roku 1864 bola truhlica otvorená a kosti boli preskúmané. Ide o pozostatky troch mužov. Jedného mladého, druhého stredného veku a tretieho starého.