Autor: Jozef Marko SDB / Foto: archív SDB Námestovo

Pri hľadaní na mape Slovenska by ste sa museli trocha potrápiť, kým by ste takmer až na severnej hranici našli toto „malé veľkomesto“, pri ktorom sa rozprestiera šírošíre „oravské more“ a nádherná príroda.

1. obdobie – príprava diela

A práve do tohto priestoru, ktorý je považovaný za najchladnejší kút našej vlasti, boli poslaní saleziáni. Nie aby tu zamrzli, ale aby do ľudských sŕdc priniesli trocha viac svetla a viac ohňa takým spôsobom, ako ich to naučil turínsky kňaz svätý Ján Bosco. Začiatok saleziánskeho diela na hornej Orave – v Námestove a jeho okolí – možno datovať od roku 1958, keď práve do týchto končín zavítal mladý 30-ročný don Jožko Sobota, profesor matematiky a fyziky a tiež tajný rehoľník. Nastúpil do svojho zamestnania na námestovskom gymnáziu, v tom čase nazývanom stredná všeobecnovzdelávacia škola. Prostredníctvom mimoškolskej činnosti vytváral okruh mladých, s ktorými začínal svoje prvé apoštolské kontakty. Venoval sa im

Don Jozef Sobota v roku 1958

individuálne v osobných rozhovoroch aj pri rôznych aktivitách. Spoľahlivejší študenti mohli chodievať do jeho bytu, kde ich doučoval a mnohým poslúžil vysluhovaním sviatosti zmierenia. Z týchto osobných kontaktov vznikali prvé skupiny mladých, ktorí sa s ním stretávali na stretkách či duchovných obnovách. Don Jožko spolu s mladými, ktorým sa venoval, začali v roku 1977 stavať na Slanej Vode pod Babou horou dve chaty pre aktivity mládeže. Pre duchovnú službu mladým bol don Jožko neskôr ako „nepohodlný učiteľ“ z gymnázia v Námestove prepustený. Mladí ľudia, ktorí chceli byť v Cirkvi činní a mali úmysel žiť a apoštolovať v saleziánskom duchu, sa postupne stávali saleziánskymi spolupracovníkmi – ASC. Ako prvý Oravčan skladal svoje prísľuby 1. 1. 1980 rodák z Novote Štefan Bulák a neskôr 12.12. 1982 Matej Tomaštík a Margita Laštíková. Postupne pribúdali ďalší spolupracovníci z Oravy, až napokon 7. 9. 1991 vznikla na hornej Orave samostatná skupina spolupracovníkov. V súčasnosti patria do strediska ASC Námestovo okrem Námestovčanov aj spolupracovníci z dedín Oravská Polhora, Rabča, Sihelné, Klin, Zubrohlava, Bobrov, Novoť, Zákamenné, Lokca, Oravské Veselé. Dnes má hornooravská skupina spolupracovníkov 46 členov. Pri ich formovaní pomáhali viacerí saleziáni – delegáti, ktorí na Oravu dochádzali najmä cez víkendy. Aktuálne sa im venuje ako delegát direktor komunity Jožko Marko.

Paľko Michalka sem chodieval cez víkendy vždy so skupinou mladých saleziánov z ponoviciátu v Žiline, ktorí tu viedli oratórium na prenajatej chate pri námestovskom vleku, stretká chlapcov a mladých a organizovali pre nich rôzne podujatia. Paľko sa staral hlavne o spolupracovníkov a duchovné obnovy mladých. Spolu so spolupracovníkmi, animátormi a mladými saleziánmi zo Žiliny začali organizovať veľkolepé letné tábory. V tomto období zaznamenali saleziánski spolupracovníci na hornej Orave najväčší duchovný a apoštolský rozmach.

2. obdobie – prítomnosť komunity

Predstavení saleziánov sa po dlhom uvažovaní rozhodli zriadiť v Námestove saleziánsku komunitu. Provincia pričinením Paľka Michalku a Paľa Gracha odkúpila dom na Mlynskej ulici č. 40 a dňa 6. 8. 2000 sa doň nasťahoval novokňaz Peter Barina, ktorý bol poverený službou direktora Incaricato, a diakon Peter Timko. O rok nato k nim pribudol Stano Seman, ktorý prevzal službu direktora Incaricato. Bolo potrebné skĺbiť filozofiu apoštolátu, ktorú tam rozbehli saleziáni pred ich príchodom, s novými požiadavkami, ktoré sa na nich kládli v súvislosti so založením provizórnej mikrokomunity a so zapojením sa do apoštolátu námestovskej farnosti. V tomto období sa výraznejšie rozbehli pravidelné týždenné stretká s chlapcami, čo bola aktivita, ktorú tu dovtedy takmer nikto nepoznal. Pre spolupracovníkov, animátorov a chlapcov sa okrem stretnutí začali organizovať mesačné duchovné obnovy. Námestovskí saleziáni pokračovali vo väčších podujatiach, ktoré založili už ich predchodcovia spolu s miestnymi saleziánmi spolupracovníkmi, ako boli tábory, turnaje, výlety, duchovné cvičenia a pod. Predstavení z Ríma dňa 6. 6. 2001 potvrdili novú prítomnosť saleziánov v Námestove ako „comunita proposta“. Komunite v tom čase bola zverená aj starostlivosť o kandidátov, ktorým spoločne pripravovali výchovné stretnutia každé dva týždne počas víkendov. Saleziáni mali vo farnosti priateľské vzťahy s pánom dekanom Blažejom Dibdiakom a vtedajším kaplánom, dobre spolu vychádzali a spolupracovali. Podľa svojich možností sa spolupodieľali na všeobecnej pastorácii. Vyučovali náboženstvo učňov na strojárskom učilišti, kde chodia chlapci z mesta aj okolia a pre ktorých okrem spomínaných aktivít organizovali oratko, prihovárali sa mladým v ranných slovkách a na mládežníckych svätých omšiach vo farskom kostole. To všetko sa dialo pod starostlivým okom saleziánskeho „oravského inšpektora“ dona Jožka Sobotu a s jeho požehnaním.

Animátorský výlet 2020

Dňa 1.6. 2002 Mons. František Tondra posvätil kaplnku v dome, ktorá je zasvätená saleziánskym mučeníkom v Číne –Mons. Luigimu Versigliovi a donovi Kalixtovi Caravariovi. V danom roku sa podarilo upraviť aj pivničné priestory domu pre apoštolát. Takto sa chlapci a mladí mali možnosť častejšie stretávať na pôde saleziánskeho domu. Priestory boli skromné a malé, ale záujem chlapcov a mladých bol veľký. Keďže záujem mladých naďalej rástol, priestory postupne začali byť nepostačujúce. A tak komunita už pod vedením nového direktora Peťa Kuchára intenzívne uvažovala a hľadala možnosti nových priestorov pre pastoračnú činnosť s mladými.

3. obdobie –činnosť v stredisku

Možností bolo viacero. Ale veľmi zaujímavá sa naskytla hneď v susedstve – odkúpiť budovu materskej školy, ktorej činnosť mala byť ukončená a nachádzala sa vedľa domu komunity. Komunita túto možnosť využila, a tak 17.5.2005 od mesta odkúpila materskú škôlku. Onedlho nato sa začalo s generálnou prestavbou. Na stavbe s radosťou pomáhali dobrodinci, saleziánska rodina, ale aj chlapci a mladí. Do komunity prišiel v tom čase nový spolubrat Peter Hasidlo,

Letný prímestský tábor 2020

ktorý sa začal intenzívnejšie zaujímať o spoluprácu s Cirkevnou základnou školou svätého Gorazda, kde spolubratia už vyučovali náboženstvo. Spolupráca sa rozbehla až do takej miery, že Peťo Hasidlo sa na nejaké obdobie stal aj zástupcom riaditeľa školy.

Novovybudované stredisko bolo slávnostne otvorené 19.10.2008 posviackou Kaplnky svätého Jána Bosca biskupom Františkom Tondrom, ktorá je dôležitou súčasťou nového strediska. Bratia takto mohli slúžiť pravidelné sväté omše v týždni a nedele aj pre širšiu verejnosť. Klasická pastoračná činnosť pre deti a mladých – stretká, krúžky a podobne sa naplno sústredila v novopostavenom stredisku.

V roku 2009 sa vďaka iniciatíve dona Janka Zaušku saleziánska rodina v Námestove rozrástla aj o ďalšiu zložku – ADMA (Združenie Márie Pomocnice), v ktorej je dvadsať členov pochádzajúcich z Námestova a okolitých dedín. Saleziánska rodina intenzívne spolupracovala a podieľala sa na uskutočňovaní mnohých aktivít v diele. Saleziáni spolupracovníci každoročne organizovali okrem iného aj ples saleziánskej rodiny. Ako prví začali tento ples usporadúvať aj s účasťou detí. To prispelo k veľkému záujmu o ples, pretože sa na ňom mohli zúčastniť celé rodiny aj s deťmi. Členovia ADMY intenzívne pomáhali donovi Jankovi pri organizovaní manželských a rodičovských večerov.

Športovým aktivitám veľmi pomohlo postavenie ihriska s umelou trávou v roku 2010, a to hneď pri saleziánskom dome. Najväčší rozmach využitia zažilo ihrisko za čias dona Laca Babaču, ktorý tiež v Námestove pôsobil. Často sa organizovali rôzne futbalové turnaje. Pravidelne to boli: liga stretiek, v nedele turnaj synovia a otcovia…

Saleziánska rodina v Námestove – ASC a ADMA 2021

V roku 2013 zjednotil srdcia detí, mladých, rodín, celú saleziánsku rodinu, dobrodincov a sympatizantov dona Bosca na Orave príchod relikvií dona Bosca do Námestova. Udalosť, ktorá po siedmich rokoch znova spojila mnohé generácie na Orave, bola rozlúčka s „donom Boscom“ Oravy – Jožkom Sobotom. Nebeský Otec si ho povolal k sebe 19.1.2020. Rozlúčiť sa s ním prišli okrem veľkého počtu saleziánov, saleziánskej rodiny, diecéznych kňazov aj celé generácie počnúc jeho študentmi na gymnáziu z jeho profesorských čias až po deti a mladých, ktorí ho zažili posledné roky pri svätých omšiach alebo v spovednici v saleziánskej kaplnke.

Každoročnou veľkou udalosťou v našom stredisku je oslava sviatku dona Bosca. U nás v Námestove o to viac, že je to pre nás zároveň aj odpustová slávnosť, keďže kaplnka v stredisku je zasvätená práve jemu. Po slávnostnej svätej omši sa v popoludňajších hodinách koná Don Bosco akadémia v mestskom kultúrnom stredisku. Zapája sa celé stredisko i saleziánska rodina. Účinkujúcich zvykne bývať asi sto ľudí. Pre rastúci záujem divákov bolo v posledných rokoch potrebné organizovať akadémiu v dvoch vystúpeniach. Počas Adventného obdobia sa stali obľúbenými adventné popoludnia pre rodiny s deťmi. Veľkej priazni a záujmu sa každoročne tešia aj prímestské tábory – jarný a letný, pobytové tábory – samostatné pre chlapcov a dievčatá ZŠ, každá skupina približne sto účastníkov. Vďaka spolubratom Peťovi Rothovi a Paľovi Kalatovi sa podarilo pravidelnejšie a intenzívnejšie rozbehnúť formáciu animátorov a prípravu nových animátorov.

Komunita SDB 2018

Tak ako na celom svete, aj u nás preverila vernosť mladých i dospelých odkazu dona Bosca a nášmu saleziánskemu stredisku v Námestove pandémia koronavírusu. Počas prvej vlny pandémie, keď bolo naše stredisko a kaplnka úplne zatvorené, sa vytvoril väčší priestor na osobnú i spoločnú komunitnú modlitbu, a teda na prehĺbenie nášho zasväteného života, ale taktiež sme trávili v rámci komunity viac času v spoločných rozhovoroch s bratmi či na krátkych výletoch. S odstupom času sa začali objavovať nové možnosti, ako byť „stále nablízku“ deťom, mladým i dospelým. Rozbehli sme online stretnutia a vysielania svätých omší naživo. Dokonca jedna skupina mladých sa okrem online stretiek začala online spájať aj na pravidelnú každodennú modlitbu ruženca. Takto netradične online sa podarilo uskutočniť aj oslavu sviatku dona Bosca – svätá omša a Don Bosco akadémia, a to vďaka celej komunite, no najmä zásluhou dona Peťa Rotha. Podobne sa podarilo uskutočniť „on“ aj „off“ formou veľmi obľúbený jarný prímestský tábor, kde sa deti stretávali spoločne i v skupinkách v online priestore, ale zároveň plnili úlohy v reálnom svete.

Po druhej vlne pandémie sa postupne vraciame do reálneho fungovania v osobných stretnutiach na stretkách, krúžkoch, svätých omšiach… Nádejame sa, že okolnosti a opatrenia nám umožnia s Božou pomocou a pod ochranou Panny Márie uskutočniť pripravované letné podujatia pre deti a mladých.

Na záver chcem vyjadriť veľkú vďaku celej saleziánskej rodine, dobrodincom a sympatizantom dona Bosca na hornej Orave.

Ďakujem za vašu priazeň a nesmiernu štedrosť voči nám saleziánom a saleziánskemu dielu v Námestove! Nech vás dobrý Boh odmení svojím hojným požehnaním!