Autor: Jozef Luscoň SDB / Foto: archív autora

Ak si v Kostole Sedembolestnej vo Vajnoroch sadnete pred relikvie blahoslaveného Titusa Zemana a sledujete pútnikov, po čase zbadáte, že niektorí z nich prichádzajú k veľkej knihe.

Leží naľavo od oltára svätého Jozefa. Návštevníci si ju prezerajú a potom do nej aj niečo píšu. Ja som si knihu prezrel a s tým, čo som objavil, sa rád podelím.

… vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc

V Knihe návštev sa nachádza voľne sa pohybujúca záložka, na ktorej sa informuje, že do knihy môžu veriaci napísať svoje modlitby, prosby, odkazy donovi Titusovi… Je to akýsi návod, čo sa patrí a smie.

Pútnici to rešpektujú, ale prejaví sa aj ich tvorivosť a za dátumom, kedy sa v kostole ocitli, napíšu niekoľko osobných postrehov, nakreslia obrázok, dokonca nalepia kvietok či napíšu nejaké perličky – koľko im trvala cesta, že prišli na bicykli, že boli unavení, že pršalo a zmokli.

Prvý zápis do kroniky bol 12. 10. 2017, teda už pár dní po blahorečení dona Titusa Zemana (30. 9. 2017). V tomto zápise návštevníci z Rače ďakujú i prosia za duchovné povolania v ich rodinách. A spomínajú aj prosbu o uzdravenie vzťahov.

Kto píše?

Píšu starí, mladí, pracujúci, dôchodcovia, muži, ženy… Píšu celé rodinky, súrodenci, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, vedúci pútnických skupín. A deti aj kreslia.

A odkiaľ sú títo ctitelia dona Titusa? Z celého sveta. Dá sa to zistiť z toho, že cudzinci píšu v rodnej reči a nezabudnú dodať krajinu pôvodu. Najvzdialenejší sú hádam tí z Austrálie a, samozrejme, že píšu aj Slováci. Tých je najviac.

Niektorí píšu krasopisne, iní ako kocúry – akoby v chvate. Sem-tam sa nájde aj pravopisná hrúbka, ale pri takom množstve zúčastnených sa to dalo čakať.

O čom ľudia píšu?

Prevládajú prosby a ďakovačky. Ľudia otvárajú svoje srdcia a v dôvernom tóne oslovujú dona Titusa. Niektorí ho nazývajú Titusko. Zverujú mu svoje radosti i starosti. Mnohé prosby sa dotýkajú zdravia. Ďalšie sú za nájdenie povolania pre seba. A rodičia vyprosujú, aby boli ich deti verné životnej ceste, ktorú im pripravil Pán. Prosia o povolania nielen duchovné, ale aby si našli dobrého manžela či manželku. Spomínajú sa aj rodinné tragédie a prosby o záchranu manželstiev.

Časté sú aj príhovory o ochranu a Božiu pomoc pre kňazov. Zaznievajú všeobecne, ale aj konkrétne – veriaci prosia za svojich farárov či duchovných otcov. A je pekné, že myslia aj na miništrantov a mladých ľudí. Ďalšia skupina veľmi prosí o obrátenie svojich blízkych, no aj o slobodu Božích detí a iné duchovné dary.

Mnohí cítia, že don Titus im už pomohol, a preto mu ďakujú za orodovanie u Pána. Z textov vidno, že veriaci pochopili, kto je don Titus, akým prínosom je pre ich život a ako im môže pomôcť v ich živote.

Niečo, čo vyvrelo z hĺbky sŕdc

Z Knihy návštev uvádzam niekoľko konkrétnych myšlienok, aby sme videli, čím pútnici žili a žijú.

… 21 mladých ľudí sa prišlo modliť za svoje povolania (Bratislavská animátorská škola).

Bl. Titus, oroduj za nás, aby sme boli dobrí a svätí bohoslovci a potom dobrí a svätí kňazi (bohoslovci z Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave).

Miništranti z Dubnice nad Váhom sa prišli pomodliť za svoje povolanie.

Vypros nám nové povolania (minimálne 4…) (Spojená škola sv. Uršule).

Prosím za kňazov, ktorí sa odvrátili a poblúdili.

Prosíme za mocnárov sveta, aby začali vládnuť zodpovedne.

Prosíme za udržanie viery v našej rodine.

Prosíme za trvalé manželstvá našich detí.