Autor: Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

„Predstava, že môj spolubrat salezián čaká do neskorého večera, kým sa mladý muž nevráti z práce, aby jemu a ďalším dvom vychovávateľom ponúkol večeru – ako skutočný brat alebo otec –, ma dojala. Povedal som si: Don Bosco by urobil to isté.“

Milí priatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano a charizmy dona Bosca! Tento pozdrav píšem z Quita v Ekvádore, zo sídla saleziánskej provincie, ktorá je známa okrem iného svojimi misiami medzi pôvodným obyvateľstvom Šuarmi a Ašuarmi, ako aj výchovnou prácou medzi deťmi ulice a najviac znevýhodnenými deťmi.

Pri stretnutí s jedným saleziánom z Peru som mal veľkú radosť z toho, čo som silno pocítil vo svojom srdci: don Bosco by robil to isté.

Práve o to sa chcem s vami podeliť.

Ide o nové dielo saleziánov v Lime v Peru. Dom, kde sú prijímaní títo mladí a rodiny (a pochopíte, prečo hovorím „rodiny“), sa volá Dom dona Bosca pre prijímanie mladých imigrantov a utečencov.

Táto iniciatíva sa začala pred štyrmi rokmi, a teda v roku 2018, keď do saleziánskeho domu prijali päť ešte maloletých chlapcov, ktorí prišli z Venezuely bez dokladov. Potulovali sa po uliciach v Lime a snažili sa nejako žiť a prežiť, až kým nedostali pozvanie prísť do Domu dona Bosca. Keď som to počúval, pomyslel som si: je to tá istá cesta, akú prešiel don Bosco na Valdoccu na začiatku oratória v Pinardiho domčeku.

Všetci znalci, ktorí študujú dona Bosca, sa zhodujú v jednej veci: „model rodiny“ nebolo jediné, čo mal don Bosco z tradície k dispozícii na opis výchovnej komunity, ale evidentne ho považoval za najvhodnejší. Keďže rodina je prvým výchovným spoločenstvom a prirodzeným miestom výchovy dieťaťa, podľa jeho zmýšľania mala výchovná komunita ideálne a v optimálnej forme napodobňovať rodinné prostredie.

Iný domov, iný život

Don Bosco mu dával prednosť aj z osobných dôvodov. Don Lemoyne uvádza, že „posvätená láska rodiny mala v jeho srdci prevládajúcu tendenciu“. Don Braido hovorí o veľkej láske k rodinnej dôvernosti ako o základnej charakteristickej črte povahy dona Bosca. Don Stella tvrdí, že táto črta jeho osobnosti vznikla preto, že bol sirotou od útleho veku.

Morálny vplyv a výchovná účinnosť jeho metódy sú ešte zreteľnejšie, ak vezmeme do úvahy, že mnohí z jeho „synov“ nikdy nedostali lásku a starostlivosť matky či otca alebo boli inak veľmi znevýhodnení.

Treba pripomenúť, že prvé oratórium bolo „domovom“ pre mladých aj preto, že tam našli matky: jeho matku Margitu a jej sestru Mariannu Occhienovú, pani Ruovú, pani Gastaldiovú, pani Belliovú a ďalšie. Túto zvláštnu tendenciu chcel don Bosco zachovať čo najdlhšie, a to nielen z praktických dôvodov.

„Stratení chlapci“ z Limy začali svoj „iný život“ v Dome dona Bosca. Odvtedy prešlo domom viac ako 600 mladíkov, kým sa im nepodarilo stabilizovať svoju situáciu. Dnes ich žije v dome 47, siedmi z nich sú mladí dospelí, ktorí mali rodinu alebo mladú manželku a priviedli si ju so sebou.

Mladí ľudia prichádzajú do kontaktu s Domom dona Bosca, ktorý je čoraz známejší, pretože medzi sebou „šíria jeho povesť“. Tí, čo chcú, ostávajú tam spolu s inými mladými, s vychovávateľmi a so saleziánom, ktorý má tento projekt na starosti. Denne sleduje život v dome a sprevádza každého mladíka po celý deň, až kým tí poslední – často sú to mladí, ktorí pracujú v hotelovom sektore, – neprídu okolo jednej v noci, aby si odpočinuli. Predstava, že môj spolubrat salezián čaká do neskorého večera, kým sa mladý muž nevráti z práce, aby jemu a ďalším dvom vychovávateľom ponúkol večeru, ma dojala. Povedal som si: Don Bosco by urobil to isté.

Týmto mladým ľuďom pomáhajú aj s vybavovaním dokladov, psychológovia dobrovoľníci im poskytujú psychologickú podporu, dostávajú jednoduché vzdelávanie a tí, ktorí sú na to spôsobilí, aj možnosť nastúpiť do práce, aby si mohli poctivo zarábať na živobytie. Títo mladí pochádzajú z veľmi rozmanitých prostredí a zažili rôzne formy násilia. Patria k rozličným sektám alebo sú bez akejkoľvek náboženskej príslušnosti. Podstatné však je, že sú to mladí ľudia, ktorí potrebujú pomoc. Toto je jediný požadovaný doklad. Všetko ostatné sa vyrieši.

Motorka pre budúcnosť

Niektorí z nich našli prácu prostredníctvom Misií dona Bosca (Missioni Don Bosco) v Turíne a zastupiteľstva v Bonne (Nemecko). Zakúpilo sa dvadsať motocyklov a mladým, ktorí si nájdu prácu ako doručovatelia, sa ponúkne motorka na ich službu. Nedaruje sa im, ale postupne ju v priebehu mesiacov či rokov splácajú zo svojich úspor. Za získané peniaze sa kupujú ďalšie motorky, aby noví mladí ľudia mohli mať prácu.

Páčila sa mi táto kreatívna odpoveď na núdzové situácie. Myslím si, že je to skvelý spôsob, ako vyviesť týchto mladých ľudí z nebezpečenstva drogovej závislosti. Mnohí z nich už v súčasnej situácii nejaký druh narkotík užívali. Dom dona Bosca im pomáha úplne sa z toho dostať.

A zasiahlo ma ešte niečo. Ukazuje sa, že mnohí mladí muži opustili svoje manželky, niekedy aj s dieťaťom. Našťastie, dom je veľký, preto sa využila príležitosť a sedem mladých párov má svoju vlastnú izbu, kde ako rodina bývajú spolu a tvoria malý domov. O spoločné priestory, ako je kuchyňa či jedáleň, sa delia s ostatnými mladými pármi, sprevádzajú ich aj vychovávatelia a salezián z blízkej saleziánskej komunity, ktorý má na starosti tento projekt.

Dom dona Bosca pre imigrantov a utečencov v Magdalena del Mar v Lime mení k lepšiemu životy mnohých mladých ľudí či mladučkých párov. Tieto veci sa zrejme nespomínajú v správach v každej krajine. Skôr nás možno denne „kŕmia“ hroznými negatívnymi správami, no existuje aj dobro, ktoré sa zasieva každý deň. A o tomto dobre treba hovoriť a šíriť ho.

Ďakujem, milí priatelia, že ste sa so mnou podelili o túto dobrú správu. Som presvedčený, že don Bosco by dnes robil to isté.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, marec 2022)