Foto: Pexels a archív

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, je to vždy nedeľa medzi 27. novembrom a 3. decembrom a je zároveň začiatkom cirkevného roka. Dĺžku adventného obdobia vymedzujú štyri adventné nedele. Končí sa po západe slnka na Štedrý večer. Posledná štvrtá adventná nedeľa môže vyjsť niekedy aj na 24. decembra.

Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva Veľkého (440 – 461). Zmienky o adventných bohoslužbách nájdeme od 5. storočia v Ravenne (Taliansko). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde o ňom jednal koncil v meste Macon v r. 582. Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov. V Galii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembra.

Počet nedieľ sa často líšil a advent sa slávil 4 až 6 nedieľ pred Vianocami. Až rímsky pápež Gregor Veľký († 604) na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne. Tie symbolizovali 4000 rokov, na ktoré sa v tom čase odhadovala história ľudstva pred Kristom. V období adventu platil zákaz usporadúvať hlučné zábavy a svadby.

Liturgickou farbou pre advent je fialová.

Každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: železná, bronzová, strieborná a zlatá.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9, 2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super…“ („Roste nebesia z výsosti…“). Aj v súčasnosti sa v niektorých našich kostoloch počas adventu pri ranných svätých omšiach spievajú tieto piesne, pričom kostoly sú ponorené do tmy a osvetľujú ich iba sviečky, kahance a olejové lampy. Tak ako za starých čias.

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. Veriaci sa v tomto období pripravujú na príchod Krista.

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste (napr. stále sa spieva Aleluja).

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod Pána), je rozdelený na dve časti, kde hranicu tvorí 17. december. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

Pravoslávna cirkev aj gréckokatolícka cirkev má dodnes šesťtýždňové prípravné obdobie pred sviatkom Narodenia Pána. Toto obdobie sa tradične nazýva Filipovka, trvá od 15. novembra do 24. decembra a zachovalo si charakter pôstu. Zároveň Filipovka nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ktorý sa na Východe začína 1. septembra.

Symbolom adventného obdobia, je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú. Tri sviečky by mali byť modré alebo fialové a jedna ružová. Fialová farba symbolizuje upokojenie a pokánie. Ružová je zase farbou radosti a šťastia. Na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje prvá fialová sviečka, tzv. Svieca prorokov. Je pamiatkou na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista.

3. adventná nedeľa sa nazýva Gaudete a oproti ostatným adventným dňom tu liturgickou farbou namiesto fialovej môže byť ružová.

Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. Prvá adventná nedeľa je súčasne v katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka. V katolíckej cirkvi je prvá adventná nedeľa už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.

Deti často otvárajú adventný kalendár, pri ktorom si každý deň pripomínajú blížiace sa Vianoce.

Advent má duchovný význam a nie je len časom nakupovania darčekov. Predstavuje obdobie pri ktorom si veriaci pripomínajú príchod Krista. Pre kresťanov je advent v znamení čakania na príchod Spasiteľa a duchovných príprav na Vianoce. Počas tohto obdobia sa schádzajú v katolíckych, evanjelických a iných kresťanských chrámoch k modlitbám a zamysleniam.

V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam.

Obdobie pokoja, rozjímanie, dobročinnosť – tak môžeme charakterizovať pravý význam adventu. Aj keď pre väčšinu ľudí je to obdobie zhonu, zháňania darčekov, upratovania, pečenia koláčov a príprav na Vianoce. Majme na pamäti hlavný účel adventu. Pôvodne sa v tomto období držal takisto pôst pred začatím slávnostného vianočného obdobia.

S adventom sa spája aj viacero tradícií a zvykov. V ľudovej kultúre Slovenska mal advent aj magický charakter začiatku, kedy môžu nadprirodzené sily pozitívne či negatívne ovplyvniť budúcnosť (stridžie dni). S tým súviseli rôzne ľudové obyčaje a povery, ako veštenie, vinšovanie, zatváranie dvier pri rannom zvonení a podobne.