Autor: Iveta Sojková FMA / Foto: generálny archív Inštitútu FMA

Mesiac september je mariánsky mesiac, v ktorom slávime viaceré sviatky Panny Márie. A tak je vhodné, aby široké publikum čitateľov časopisu Don Bosco dnes spoznalo jednu veľkú ctiteľku Panny Márie a nasledovníčku jej čností – výnimočnú dcéru Márie Pomocnice – sestru Antonietu Böhmovú FMA (1907 – 2008). Poskytla seba samu Panne Márii a bola nástrojom Máriiných požehnaní. V súčasnosti je už ako Božia služobnica v procese blahorečenia.

Ukončenie diecéznej fázy procesu blahorečenia

Dňa 28. apríla 2024 sa v mexickom Cuautitláne slávnostnou svätou omšou ukončila diecézna fáza procesu blahorečenia Božej služobnice sestry Antoniety Böhmovej FMA. Po svätej omši boli zapečatené oficiálne dokumenty o diecéznej fáze procesu a už sú odovzdané Dikastériu pre kauzy svätých vo Vatikáne.

Zozbieralo sa približne tritisícpäťsto strán svedectiev a spisov, v ktorých sú výpovede ľudí, čo ju poznali, svedectvá o jej osobných čnostiach, o milostiach, ktoré iným získala modlitbou počas života a ktoré sa stali na jej príhovor po jej smrti. Dokumenty hovoria aj o jej živote, práci, pastoračnom pôsobení a službe vedenia v Nemecku, Taliansku, Argentíne, Peru, Bolívii a Mexiku.

Na Dikastériu pre kauzy svätých prebehne overovací proces a výsledkom by mal byť dokument nazývaný Positio, ktorý by mal preukázať, že sestra Antonieta prežívala kresťanské čnosti hrdinským spôsobom a má veľkú povesť svätosti a zázrakov. Positio sa predloží na posúdenie deviatim teológom a deviatim kardinálom a v prípade pozitívneho výsledku ju pápež vyhlási za ctihodnú.

„… Teraz musíme pokračovať v modlitbe, prosiť Pána o zázrak na jej príhovor, ktorý je potrebný na blahorečenie, a predovšetkým sa inšpirovať týmto krásnym životom, ktorý priniesol veľké ovocie, aj keď bol ,orezávaný‘ ťažkosťami a obetami,“ zdôrazňuje don Pierluigi Cameroni SDB, postulátor.

Sestra Antonieta Böhmová FMA

Krátky životopisný profil

Antonieta Böhmová sa narodila 22. septembra 1907 v nemeckom Bottrope ako predposledná z desiatich detí v pracovitej a svornej rodine, ktorá prežívala vieru v jednoduchosti a dôvere. Nedeľná svätá omša, večerný ruženec, jednoduché katechézy jej matky a otca boli živnou pôdou viery, ktorá bude neochvejná a osvieti mnohých. Ako deväťročnej jej zomrel otec a ako dvanásťročná stratila mamu.

Po presťahovaní do Essenu sa zoznámila so sestrami saleziánkami, dcérami Márie Pomocnice, a ako sama povedala, priťahovala ju najmä „prívetivosť sestier, ktoré sa hrali na dvore s dievčatami, boli jednoduché, spontánne, radostné, priateľské“.

V roku 1926 začala Antonieta svoju cestu za rehoľným povolaním v Eschelbachu ako postulantka a potom v Nizza Monferrato v Taliansku ako novicka. Po šiestich rokoch pôsobenia v Taliansku sa naplnil jej misionársky sen a v roku 1934 bola poslaná do Argentíny, do Bahía Blanca, v roku 1941 do Junín de los Andes, do kolégia, kde žila Laura Vicuňová, potom do Viedmy, do Carmen de Patagones, do Rosaria Santa Fè ako direktorka komunity a neskôr ako provinciálna predstavená argentínskej provincie Našej Panej svätého ruženca.

Čo mala vykonávať provinciálna predstavená? Určite mala „mať rada“, počúvať, byť vnímavá a byť čo najviac nablízku svojim sestrám, všetkým ich potrebám a problémom. A tak aj žila. Pri osobných stretnutiach so sestrami urobila všetko pre to, aby svoje srdce zladila s tým, čo sa odohrávalo v ich srdciach.

V rokoch 1965 až 1969 bola provinciálnou predstavenou v Peru a Bolívii, od roku 1969 viedla provinciu v Mexiku. Jej mottom bolo „animovať, povzbudzovať, prekonávať prekážky, zachovávať spoločenstvo“. Vždy chápala osobné a rodinné situácie sestier, zdalo sa, že ich prežíva na vlastnej koži. Hľadala a nachádzala riešenia, venovala sa každej sestre s nežnosťou a rozhodnou účinnosťou. „Sestra Antonieta bola zosobnením Božej a Máriinej dobroty.“ Tak zhrnuli sestry jej pôsobenie v službe provinciálnej predstavenej mexickej provincie Panny Márie Guadalupskej. Vďaka jej úsiliu sa začal proces blahorečenia Laury Vicuňovej.

Po skončení úlohy provinciálnej predstavenej od roku 1979 až do svojej smrti (27. apríla 2008) pôsobila v mexickom Coacalco, Villa Spem. Okrem sociálneho diela sa venovala ľuďom, ktorí za ňou prichádzali so všemožnými problémami. Prosila s nimi o pomoc Pannu Máriu a tým, čo sa na ňu obracali z celého sveta, odpovedala písomne či elektronicky.

Madonnina

V mexickom meste Puebla sa sestra Antonieta stretla so sestrou Ersíliou Crugnolovou FMA (1883 – 1973), ktorá zvykla s malou soškou Márie Pomocnice požehnávať ľudí, keď ju o to žiadali. Sestra Ersília túto maličkú sošku Panny Márie Pomocnice, ktorú nazývala Madonnina, vlastnila už od nepamäti. Držala ju v ruke s veľkou ľahkosťou a požehnávala ňou ľudí, pretože bola presvedčená a pevne verila, že Panna Mária sa môže prihovárať za každého u Pána Ježiša a vyprosiť žiadané milosti, ak slúžia nášmu skutočnému dobru a približujú nás k Bohu. Ukázalo sa, že tieto požehnania priniesli mnohým ľuďom rôzne dobrodenia.

Keď sa sestra Ersília v roku 1973 ocitla na prahu smrti, zvolila si za dedičku svojej sošky provinciálnu predstavenú sestru Antonietu Böhmovú. Tá z toho najskôr nebola veľmi nadšená. Ako sa však dostala k vlastníctvu sošky Madonniny?

Sestra Ersília ležala v nemocnici a sestra Antonieta sa o ňu starala. Jedného dňa, keď jej prezliekali posteľ, sa soška ocitla v nebezpečenstve. Sestra Antonieta povedala: „Mám strach, že sa stratí.“ A potom pokračovala. „Komu ju necháte?“ „Tebe“. „Ďakujem, budem ju starostlivo chrániť.“„Nie, nebudeš to ty, čo sa budeš o ňu starať. Ona bude chrániť teba. Ty jej musíš iba dovoliť pracovať.“ A dodala: „Ak sa ľudia budú nachádzať ďaleko, urob znak kríža vo vzduchu. Pánova milosť ich určite dosiahne.“ Sestre Antoniete sa to zrazu zdalo veľmi jednoduché a s pokorou to prijala. Po tejto udalosti jej láska k Márii, ktorá bola silná už od detstva, ešte vzrástla a stala sa aktuálnejšou a konkrétnejšou. Žila s Máriou, cítila jej prítomnosť vedľa seba, o všetkom jej hovorila. Kráčala s ňou, radila sa s ňou v rôznych okolnostiach, boli ako nerozlučné priateľky.

Účinné požehnania

Tu je aspoň jeden z mnohých prípadov vypočutej modlitby po požehnaní soškou Márie Pomocnice: Raz prišiel istý chlapec a chcel požehnanie Panny Márie s vychýrenou soškou. Sestra Antonieta ho vypočula, požehnala ho a dala mu medailu Panny Márie Pomocnice so slovami: „Vždy ju nos pri sebe. Choď na svätú omšu a modli sa ruženec.“ Chlapec si vložil malý poklad do vrecka a odišiel. Krátko nato, kým ešte kráčal, pocítil silný úder do chrbta. Bola to vystrelená guľka z nepriateľskej ruky. Zistil, že má dieru na košeli, ale jeho koža a kosti zostali nedotknuté. Vrátil sa a všetko porozprával sestre Antoniete. Bol si istý, že ho ochránila Panna Mária.

Sestra Antonieta Böhmová FMA pri požehnaní rodín

Existuje mnoho iných prípadov, kedy vďaka modlitbám a neotrasiteľnej dôvere, vďaka požehnaniam, tak naliehavo žiadaným od nebeskej Matky, mnohí ľudia zažili mimoriadnu pomoc, a predovšetkým sa im vrátilo svetlo a pokoj do srdca. Aj viacerým bezdetným párom sa cez požehnanie Panny Márie narodilo vytúžené dieťa.

Sestra Antonieta plnila toto poslanie nástroja Máriiných požehnaní vyše tridsať rokov. Stala sa sprostredkovateľkou útechy a požehnania, ktoré Mária Pomocnica ponúka tým, ktorí sa k nej s dôverou obracajú.

Pane, máme silnú nádej, že si sestru Antonietu urobil hodnou hľadieť na tvoju tvár v nebi. Dopraj nám radosť vidieť ju oslávenú aj tu na zemi. Amen.