Autor: Peter Čulík / Foto: Unsplash

Na svet bol poslaný z vôle Otca – narodil sa. V skromnej maštaľke, nie v kráľovskom paláci. Vítali ho len prostí pastieri.
Mudrci z Východu poučení vesmírnym zjavením sa mu prišli pokloniť kráľovskými darmi – pokladmi. Vlastní ho neprijali.
Krutý vládca, zo strachu pred kraľovaním tohto bezbranného dieťaťa dal povraždiť deti, ktoré sa narodili v jeho veku.
Svoju prácu v rodine, ako tesársky pomocník jeho pestúna Jozefa, na kráľovskú povýšil.
V skromnosti a pokore prišiel k svojmu vyvolenému národu. Kráľovskú moc mu preukazoval láskou. Uzdravoval chorých, vracal im zrak i reč a dával im nový život – vzkriesil ich.
Tí, ktorí v ňom spoznali z Písem prisľúbeného Mesiáša, obdivovali jeho učenie i skutky, prichádzali a pridávali sa k nemu. Obdivovali ho a svojim uctievaním ho chceli voliť za židovského kráľa.
Krivé obvinenia náboženskej vrchnosti ich priviedli k rozhodnutiu odstrániť ho zo života národa. Bezcitný dav žiadal jeho smrť ukrižovaním.
S odporom a posmechom ho za svojho kráľa korunovali korunou tŕňovou a kráľovskú berlu mu do rúk dali kríž, na ktorý ho ukrižovali.
Cudzí vladár si ho na ňom uctil nápisom: Ježiš nazaretský, kráľ židovský.
Takto postupne skončil svoj kráľovský život. Na uistenie sa o jeho smrti mu dali prebodnúť srdce.
Jeho kráľovským trónom bol kríž, na ktorom pribitými rozpätými rukami objímal celý svet ako Spasiteľ.
Bol pochovaný – ležal v hrobe. Smrť ho však nepremohla. Na tretí deň vstal z mŕtvych.
Ako kráľ kráľov zvíťazil aj nad smrťou a žije u otca vo večnosti.
Prijímaš ho za svojho kráľa?
Prijmi ho do svojho srdca.