Slovenská „kolónia“ vo Foglizzo Canavese

Spracoval: rhsdb / Foto: archív SDB

Prví novici z Perosy

Prešiel asi mesiac, čo prišli ôsmi slovenskí chlapci s 26-ročným klerikom a subdiakonom Jozefom Bokorom do Folizza. V polovici septembra 1923, pre Slovákov na významnú slávnosť Sedembolestnej, sa začal ich ročný noviciát. Kto boli títo novici?

• 19-ročný Jozef Forgáč z Bánoviec nad Bebravou, budúci provinciál saleziánov v Argentíne, prišiel do Perosy len pred rokom;
• 19-ročný Štefan Hrušovský, pochádzal z Mestečka, okres Púchov, bol veľmi horlivý;
• 19-ročný František Jašík, aj on prišiel do Perosy len pred rokom;
• 28-ročný Viktor Karlubík z Močenku, vojak z prvej svetovej vojny, do Perosy prišiel medzi prvými;
• 22-ročný František Kostolanský z Horných Zeleníc pri Hlohovci, aj on prišiel do Perosy v prvom roku;
• 17-ročný Karol Orlický z dnešného Cífera, prišiel do Perosy v prvej skupine v novembri 1921;
• 19-ročný Michal Rafajdus, krajan Kostolanského z Horných Zeleníc, spolu prišli aj do Perosy;
• 28-ročný Gejza Šteffo, prišiel do Perosy len pred rokom.

Títo mladíci prijali 21. novembra 1923 v noviciáte rehoľnú obliečku z rúk vtedy už hlavného predstaveného dona Filipa Rinaldiho – stál na čele Saleziánskej kongregácie v rokoch 1921 až 1931. Don Rinaldi mal pre Slovákov akési osobitné miesto vo svojom srdci.

Keď si don Viliam Vagač v roku 1934, desať rokov po usadení sa saleziánov na Slovensku, spomínal na tých osem novicov, napísal: „Radosť nad týmto úspechom bola nesmierna.“ Iste to bola radosť a nádej. Čo však prekryli radostné pocity a spomienky, to s reálnym pohľadom dopĺňajú zápisky dona Alojza Kozu, ktorý bol vtedy vo Folizzu ako študent: „Pokladali ich z núdze za súcich do noviciátu. Ich vedomosti nezodpovedali ani veľmi skromným požiadavkám pre pripustenie do noviciátu. Niektorí z nich sa učili latinčinu a taliančinu iba rok, iní pol druha, najviac dva. Nedostatok miesta a financií (zrejme myslí na situáciu v Perose; pozn. redaktora) ich nútil takto postupovať.“ Akokoľvek, semiačka boli zasiate.

„Kolónia“

V osobnom fonde dona Viliama Vagača v archíve saleziánov sa nachádza fotografia, ktorá zobrazuje celú túto skupinu Slovákov, Čechov a Moravanov vrátane novicov vo Folizzo Canavese. Na jej zadnej strane je nápis „Naša slovenská Kolonia vo Folizzo (Torino) – Nováčkovia a kandidáti“. Don Vagač menuje srdečným výrazom „nováčkovia“ zrejme novicov a fotografia veľmi pravdepodobne vznikla v deň ich obliečky – teda 21. novembra 1923 – a ako „kandidáti“ sú v očiach dona Vagača všetci ostatní chlapci. Veď taký bol zámer, aby aj oni neskôr nastúpili do noviciátu.

Táto „kolónia“ počítala 29 mladíkov. Okrem ôsmich novicov totiž presunuli predstavení v septembri 1923 z Perosy do Folizza aj dvadsať študentov gymnaziálnej „kvarty“ – sedemnásť Slovákov a troch Čechov. A trochu neskôr k nim pribudol ešte aj dvadsiaty prvý, Štěpán Trochta, mladík „vrelého srdca a čistej duše“. Prišiel do Folizza s oneskorením pre peripetie počas cestovania. O jeho prijatie do Folizza, kde už mali naplnený počet, sa u miestneho direktora veľmi prihovoril Jozef Bokor.

Slovenskí „nováčikovia a kandidáti“ vo Foglizze Canavese v školskom roku 1923/24 Fotografia z osobného fondu Viliama Vagača. Sú na nej traja saleziáni, siedmi novici a dvadsiati ašpiranti. Z neznámych dôvodov chýba novic Gejza Šteffo. Uvádzame menoslov, ako ho zaznamenal don Koza vo svojich pamätiach, od spodného radu smerom nahor a zľava doprava. 1. rad: Jozef Valach, Jozef Kuracina, Ľudovít Rafajdus, Ignác Kátlovský, Korýtok (z Čiech). 2. rad: novic František Kostolanský, novic Štefan Hrušovský (zomrel 2. januára 1925, desať dní po zložení prvých sľubov), diakon Jozef Bokor, don Viliam Vagač, klerik Cyril Guniš, novic Michal Rafajdus, novic Jozef Forgáč (v rokoch 1942 – 1946 bol inšpektorom saleziánov v Inšpektórii svätého Michala v Argentíne). 3. rad: Ľudovít Cíferský, Vraník, Eduard Gábriš, Jozef Lepařík (z Čiech), novic František Jašík, novic Viktor Karlubík, novic Karol Orlický, Justín Mešťánek, Albín Kontrík, Štěpán Trochta (neskôr český kardinál). 4. rad: František Valábek, Alojz Koza, Martin Oťapka, František Pätke, Ján Líška, Valko, Viktor Krogmann, Michal Melicher.

Vďaka neskorším spomienkam jedného z týchto „kvartánov“ Alojza Kozu poznáme aj niektoré pekné detaily života vo Folizzo Canavese: „Spali vo veľkej spoločnej spálni, kde predtým bývali bohoslovci. Železné postele s matracmi, vankúšikom pod hlavu, prikrývkou na telo, vedľa nočná skrinka, pomedzi dva rady postelí ulička. To všetko robilo dojem tak trochu kasárenského poriadku. Ale mládenci boli spokojní, ba veselí, že majú strechu nad hlavou. Dostali sme primeranú miestnosť ako študovňu a súčasne triedu s lavicami, stoličkami, vpredu s katedrou pre učiteľa. Do pultových lavíc sa dali uložiť knihy, učebnice a všetky školské náležitosti a privrieť to vrchnákom. Na laviciach kalamáre, vedľa nich výrezy na perá. Všetko tak, ako to mali už v Perose. Všetky saleziánske ústavy mali rovnaké usporiadanie, denný poriadok, školský program. Dve okná prepúšťali dostatok svetla. Večer zasa elektrické žiarovky primerane osvetľovali študovňu… Viacerí z nás doma nemali také pohodlie.“

Z tohto školského roka našej „kolónie“ máme ešte ďalšie dve fotografie, ktoré nám približujú vzácne momenty. Prvá je veľká spoločná fotografia pri príležitosti návštevy vtedy 85-ročného kardinála Giovanniho Cagliera, jedného z prvých chlapcov dona Bosca a vedúceho prvej saleziánskej misionárskej výpravy v roku 1875. Prišiel medzi študentov a novicov do Folizza Canavese 10. októbra 1923. Z jeho rozprávania, ktoré chlapci možno priam hltali, isto podrástlo nadšenie pre dona Bosca aj pre misie. Na druhej fotografii máme našu „kolóniu“ spolu s Jozefom Bokorom (on v typickom klerickom klobúku) vo veselej atmosfére. Isto nielen pobyt na vychádzke v prírode im robil radosť, ale aj ďalšie udalosti, o ktorých napíšeme nabudúce. Rok 1924 prinášal skutočne – aj pomedzi starosti – veľa radostí.

Návšteva vtedy 85-ročného kardinála Giovanniho Cagliera vo Foglizzo Canavese 10. októbra 1923. V druhom rade zdola – sediaci saleziáni – druhý sprava je klerik Jozef Bokor.