Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Rozhovor v Duchu Svätom

Vo Vatikáne začiatkom mája vyšla kniha s názvom „Rozhovor v Duchu Svätom – Umenie rozlišovania a prax synodality“ do ktorej napísal predslov pápež František. V ňom uvádza: Z rozuzlenia knihy jasne vyplýva, že synodálna cesta, na ktorú sme sa ako Cirkev vydali, predstavuje osobnú, komunitnú a cirkevnú duchovnú skúsenosť, a preto si vyžaduje individuálnu prácu každého človeka v jeho vlastnej hĺbke. Myšlienka rozhovoru vnímaného ako „vlievanie sa do spoločného koryta“ si zaslúži ďalšie rozvinutie. To umožňuje, aby toto spoločné koryto obohatili rôzne pohľady. Väčšia dávka konverzácie v živote mesta a cirkvi by nám veľmi pomohla. V rozhovore v Duchu Svätom nachádzame spôsob zapojenia sa, ktorý je orientovaný na spoločenstvo i obnovu poslania, ktorý podporuje účasť všetkých a v spoločenstve a v jednote prijíma veľkú rozmanitosť, ktorú všetci v sebe máme. Rozhovor v Duchu Svätom, rozlišovanie a synodalita spočívajú predovšetkým v počúvaní. „Otvorené a citlivé načúvanie“, je základný a veľmi potrebný postoj, pretože umožňuje Duchu Svätému, aby nás poháňal a podnecoval meniť sa, aby nás nútil konať voľby a viedol nás ku konkrétnym rozhodnutiam. Lebo len vtedy, keď sa navzájom skutočne počúvame, obohacujeme sa a prehlbujeme svoje spoločenstvo a poslanie.

Buďte atléti synodality a kultúry objatia

Potrebujeme ľudí, ktorých „ukoval Duch Svätý“, „pútnikov nádeje“, „atlétov synodality“, ktorí by šírili „kultúru objatia“ – povedal pápež pri stretnutí na Námestí sv. Petra, malo názov „S otvoreným náručím“ a zúčastnilo sa na ňom 60-tisíc členov talianskej Katolíckej akcie. Hovoril o troch aspektoch objatia. Najprv to bolo „objatie, ktoré chýba“: „Keď sa objatie zmení na zovretú päsť, je to veľmi nebezpečné. Na počiatku vojen sú často chýbajúce alebo odmietnuté objatia, po ktorých nasledujú predsudky, nedorozumenia, podozrenia, až  napokon v druhom vidíme nepriateľa. A toto všetko máme, žiaľ, v týchto dňoch pred očami, a to v príliš mnohých častiach sveta! Prostredníctvom vašej prítomnosti a práce však môžete všetkým dosvedčovať, že cesta objatia je cestou života.“ „V centre našej existencie je milosrdné objatie Boha, ktorý zachraňuje. (…) Preto nikdy nestrácajme zo zreteľa objatie Otca, ktorý zachraňuje, a je vždy prekypujúcim Božím darom (porov. Mt 5, 44-48). Bratia a sestry, nechajme sa ním objať ako deti. Každý z nás má v srdci niečo z dieťaťa, čo potrebuje objatie. Nechajme sa objať Pánom. Takto sa v Pánovom objatí naučíme objímať druhých.“ „Priatelia, budete tým viac Kristovou prítomnosťou, čím viac budete vedieť k sebe pritúliť a podoprieť každého brata v núdzi s milosrdným a súcitným náručím, ako laici zapojení do záležitostí sveta a dejín, bohatí na veľkú tradíciu, formovaní a kompetentní v tom, čo sa týka vašich zodpovedností, a zároveň pokorní a horliví v živote ducha. Takto budete môcť vytvárať konkrétne znamenia zmeny podľa evanjelia na sociálnej, kultúrnej, politickej a ekonomickej úrovni v kontextoch, v ktorých pôsobíte.“ „Potrebujeme synodálnych mužov a ženy, ktorí by vedeli viesť dialóg, spolupracovať, spoločne hľadať. Potrebujeme ľudí, ktorých ukoval Duch Svätý, „pútnikov nádeje“, ako hovorí téma Jubilejného roka, ktorý je už blízko, mužov a ženy schopných vytýčiť nové a náročné cesty a kráčať po nich. Preto vás pozývam, aby ste boli „atlétmi a vlajkonosičmi synodality.“