Faustína Kowalská žila v Poľsku v rokoch 1905 – 1938. Vstúpila do „Kongregácie sestier našej Panej Milosrdenstva“. V tridsiatich rokoch minulého storočia dostala od Boha milosť a posolstvo, aby rozšírila vieru a úctu k Božiemu milosrdenstvu. Mala hlásať plán Božieho milosrdenstva a záchrany pre celý svet. Správa o milosrdenstve, ktorú prijala sestra Faustína, sa teraz šíri do celého sveta. Jej denník „Božie milosrdenstvo v mojej duši“ sa stal príručkou oddanosti Božiemu milosrdenstvu.

Boh vybral sestru Faustínu, aby pripomínala svetu tajomstvo jeho milosrdenstva. Povedal jej: „Dnes posielam teba k celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom“. V tichu kláštora najprv sestra Faustína podľa reguly rádu uvažovala o tom, čo Boh urobil pre človeka pri jeho stvorení, koľko Syn Boží trpel pre jeho vykúpenie. Toto poznávanie Božej milosrdnej lásky založené na meditácii Božieho slova, bolo posilnené darom vliatej kontemplácie, vďaka ktorej hlboko prenikla do tohto tajomstva našej viery.

Na príkaz Ježiša a spovedníkov viedla denník, do ktorého si zapisovala všetko, čo jej dal Boh poznať a čo jej povedal o svojom milosrdenstve v mystických zážitkoch. V denníku nie sú žiadne citácie ani komentáre k textom Svätého písma, ale je v ňom vyjadrená pravda o Božom a ľudskom milosrdenstve.

Spočiatku sa úcta k Božiemu milosrdenstvu šírila podľa vzoru iných pobožností, v ktorých boli populárne litánie, korunky a novéna. V tejto podobe túto úctu spopularizoval vilniusky spovedník sestry Faustíny – otec Michal Sopočko. Teologické základy tejto úcty vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína, sa vytvorili počas procesu jej blahorečenia.

Postupne sa rozšírili formy úcty, ktoré Pán Ježiš odovzdal sestre Faustíne: obraz Krista s textom: Ježišu, dôverujem ti, Sviatok milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci, Korunka Božieho milosrdenstva, Hodina milosrdenstva a šírenie úcty k milosrdenstvu.

Úcta k Božiemu milosrdenstvu

Obraz Milosrdného Ježiša je najznámejším obrazom Ježiša ukrižovaného i zmŕtvychvstalého. Je to neobyčajný obraz, jeho spoluautorom je sám Pán Ježiš, ktorý sa v tejto podobe ukázal sestre Faustíne v cele kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Plocku (Poľsko) dňa 22. februára 1931.

Prvý obraz Milosrdného Ježiša bol namaľovaný až v roku 1934 vo Vilniuse. Tam sestra Faustína stretla kňaza a profesora Michala Sopočka, ktorý jej ako duchovný poradca mal pomôcť v realizácii misie milosrdenstva. Obraz Milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milosrdenstva, čo je správne, pretože práve vo veľkonočnom Kristovom tajomstve sa najvýraznejšie zjavila láska Boha k človeku. Pod obrazom sú podľa Kristovej vôle umiestnené slová: Ježišu, dôverujem ti. K takto chápanej úcte k obrazu, ktorá je založená na postoji kresťanskej dôvery a milosrdenstva, pripojil Pán Ježiš zvláštne prisľúbenia: večnú spásu, veľké pokroky na ceste kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti a všetky iné milosti, o ktoré ho budú ľudia s dôverou prosiť.

Sviatok Božieho milosrdenstva je slávený na prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže druhú veľkonočnú nedeľu, nazvanú Nedeľou Božieho milosrdenstva. Do liturgického kalendára ju zapísal najprv kardinál František Macharski pre krakovskú diecézu (1985). Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1995 ustanovil tento sviatok pre všetky diecézy v Poľsku. V deň kanonizácie sestry Faustíny 30. apríla 2000 pápež vyhlásil tento sviatok pre celú Cirkev.

Korunka Božieho milosrdenstva má 5 desiatkov. Modlí sa podobne ako ruženec, ale s inými modlitbami. Znenie týchto modlitieb dostala sestra Faustína vo svojich zjaveniach.

Hodina Milosrdenstva – hodina smrti Pána Ježiša o tretej popoludní je privilegovaným časom v pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu.

K dispozícii sú aj Litánie k Božiemu milosrdenstvu, Deviatnik k Božiemu milosrdenstvu a osobitná Modlitba k Božiemu milosrdenstvu.

Božie milosrdenstvo je formou Božieho súcitu, ale zároveň skutkom milosti pre všetkých hriešnikov.