Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Potrebujeme jasne vnímať, že pápež je prvým „pútnikom nádeje“.

Z predslovu Svätého Otca Františka ku knihe Jubileum nádeje od Francesca Antonia Granu sa pokúsme vybrať dvadsaťdva krátkych podnetov (alebo žeby ich bolo viac či menej), ktoré sa nám zídu v priebehu tohto jubilejného roka:

Musíme sa spoločne vydať na cestu a skutočne sa stať pútnikmi nádeje. Nádej v skutočnosti nie je optimizmus, ako sa často myslí, ani nejasný pozitívny pocit z budúcnosti. Nie je to ilúzia ani emócia.

Nie, nádej je niečo iné. Je to konkrétna cnosť, životný postoj súvisiaci s konkrétnymi rozhodnutiami.

Najprv je nádej živená angažovanosťou každého človeka za dobro. Rastie vtedy, keď cítime, že sa podieľame na tom, aby sme dávali zmysel vlastnému životu a životu druhých.

Živenie nádeje je dávanie svojich schopností a zdrojov do služieb spoločného dobra. Je to zasievanie budúcnosti. Nádej vytvára zmenu a zlepšuje budúcnosť. Je to najmenšia z cností, povedal Charles Péguy, je najmenšia, ale je to tá, ktorá vás dovedie najďalej. A nádej nesklame. Nikdy!

Čo teda znamená stať sa pútnikom nádeje?

Púť je fyzický pohyb: človek opustí svoj domov so svojimi istotami a vydá sa na cestu k cieľu. Niekedy sa človek vydá na púť, aby si vyprosil milosť pre seba alebo svojho blízkeho, a až keď sa vráti domov, uvedomí si, že skutočným zázrakom nie je fyzické uzdravenie, ale dar viery, ktorý vychádza posilnený, potvrdený touto cestou.

Púť však nie je len fyzická cesta. Je to aj cesta do vlastného vnútra, na ktorej sa človek pýta sám seba vo svetle evanjelia.

„Vydanie sa na cestu je typické pre tých, ktorí idú hľadať zmysel života.“

„Kresťanský život je cesta, ktorá potrebuje aj silné momenty, aby živila a posilňovala nádej, nenahraditeľného spoločníka, ktorý dáva nahliadnuť do cieľa: stretnutia s Pánom Ježišom.“ Z tohto stretnutia potom jasne objavujeme prelínanie nádeje a trpezlivosti.

Nádej nikoho nesklame.

Chcel by som, aby táto púť nebola turistickým výletom alebo dosiahnutím cieľa, ako napríklad olympijské hry.

Chcel by som, aby bola naozaj príležitosťou na obrátenie, na prehodnotenie vlastného života vo svetle evanjelia, na počúvanie jediného Slova, ktoré zachraňuje, slova Ježiša Krista.

A chcel by som, aby túto púť vždy sprevádzalo gesto dobročinnosti, ktoré sa vykoná v skrytosti. Každý to bude môcť urobiť podľa svojich možností, aby pomohol bratovi alebo sestre postaviť sa na nohy.

V skutočnosti existuje len jeden prípad, keď je prípustné pozrieť sa na človeka zhora: vtedy, keď natiahnete ruku, aby ste ho zdvihli zo zeme.

A bol by som rád, keby púť sprevádzala aj modlitba za mňa, za pápeža, pretože táto práca nie je ľahká.

Túto púť môže vykonať každý, každý. Každý!

Jubileum nie je prednostnou diaľnicou do raja určenou len pre tých, ktorí sa považujú za dokonalých. To nie, svätý rok s jubilejnými odpustkami je určený pre každého. Pre každého! Pretože všetci sme hriešnici, dokonca aj pápež, a potrebujeme odpustenie. Všetkým! Neexistuje hriech, ktorý by Pán nemohol odpustiť, a neexistuje nikto, kto by nemohol požiadať Pána o odpustenie.

Svätý rok nie je len ustanovenie nadiktované kalendárom, ale skutočný pastoračný nástroj, ktorý pápeži od roku 1300 až po súčasnosť používali podľa potrieb doby, v ktorej boli povolaní viesť Cirkev.

Z týchto podnetov si vyberte aspoň dva-tri a hneď si ich zoberte „za svoje“!