Foto: Unsplash

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi existuje viacero pôstnych období. Veľký pôst v týchto cirkvách časovo približne zodpovedá rímskokatolíckemu pôstnemu obdobiu pred Paschou. Začína sa však trocha skôr a nezarátavajú sa doňho soboty a nedele.

Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Začiatky tohto Veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. Na našom slovenskom území sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou.

Počas dlhého pôstneho obdobia sa ľudia nielen postili, ale nekonali sa ani tanečné zábavy, svadobné hostiny či iné podujatia. Bolo to obdobie príprav na najväčšie sviatky Veľkej noci, pripomínajúce utrpenie a smrť Ježiša Krista.

V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým vnútorná premena, pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu.

Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky – najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka.

Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.

Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od Boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania.

Aj v prvom čítaní na Popolcovú stredu nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“ (Joel 2, 12 – 18).

Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa. Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Ho v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme.