Autor: Alžbeta Mohyláková / Foto: Pexels

Internet je plný tmavých zákutí, ale aj v takom verejnom priestore, ako je Facebook alebo Pokec, sa nájdu identity, ktoré dokážu zneužiť vaše najcennejšie informácie. A nielen informácie – aj vás samotných.

Stalo sa to asi pred trinástimi rokmi. V tej dobe zažívali veľký boom portály ako Pokec, ICQ a Skype. O Facebooku sme počuli len matne, ale nebol pre nás prioritou. Každý bol na Pokeci – alebo každý chcel byť. Každý mal ICQ číslo – alebo chcel mať. Ani ja som nebola výnimkou. Teda bola som – doma sme síce mali počítač, ale nie internet. Vedela som spraviť prezentáciu v PowerPointe a pracovať s tabuľkami v Exceli v čase, keď si moji spolužiaci vymieňali klebety na internete. Na niečo to azda dobré bolo; na druhej strane, o to viac som chcela zapadnúť a byť in. Jasné, že som sa k internetu dostala – v škole, v knižnici, u príbuzných či kamarátov. A vytvorila som si nick (prezývku) na Pokeci.

NADŠENIE, NECHUŤ, VYTRIEZVENIE

Mať trinásť a môcť si nerušene písať s chalanmi na internete bolo lákavé – obzvlášť keď pre chalanov v triede som bola príliš športový typ. Na Pokeci to však nikomu neprekážalo. V profile som mala len cool fotky a zaujímavé info o sebe. Našťastie ma naši vychovali tak, že na neslušné správy či návrhy som odpovedala ignoranciou a končili priamo v koši.

Po čase som si však začala intenzívne písať s asi o tri roky starším chalanom. Nebol úplne neznámy, bývalý žiak našej školy, registrovala som ho z videnia. Hokejista, športovec, bavil sa so mnou otvorene, a dokonca si ma pamätal. Aj keď sa mi nejako extra nepáčil, imponoval mi záujem staršieho chalana. Až do istého času.

Predsa len, bol to chalan v puberte. Spolužiaci, ktorí ho poznali, rozširovali historky, čo a ako už robil s dievčatami. Nepovažovala som tie klebety za relevantné, kým sa naše – teda jeho – správy nezačali čoraz viac točiť okolo sexu a vecí s tým spojenými. Popravde, v tomto období ma to absolútne nezaujímalo, ba dokonca mi to bolo nepríjemné. Prosila som ho, aby s tým prestal. Na chvíľu si dal pauzu. Viackrát ma pozval von. Ani raz som nešla. Vďaka Bohu.

Časom naše konverzácie prestali úplne. Ja som odmietla debatovať o sexe a jeho v tom čase nič iné nezaujímalo. Na túto epizódu zo života tínedžera som zabudla. Vedela som, že spolužiačky to zažívajú bežne, spoločne sme si o to rozprávali. Nebrala som to nejako tragicky, veď sa, koniec koncov, nič nestalo.

O DVANÁSŤ ROKOV NESKÔR

Na existenciu portálu ako Pokec som už dávno zabudla. Učila som v škole a ako obzvlášť kritická skupina sa ukázali deti vo veku 8 – 13 rokov. Netušili, ako sa správať na sociálnych sieťach. Dievčatá posielali chlapcom odhalené fotografie a chlapci sa neštítili rozširovať ich medzi sebou. Osemročné dievčatká si písali so štrnásťročnými chlapcami. O rozprávkach to veľmi nebolo.

V máji 2019 sa na HitHit-e rozbehla crowdfundingová kampaň na podporu dokumentárneho filmu českého režiséra Víta Klusáka V sieti. Vytvorili tri dievčenské profily na sociálnych sieťach a stalo sa niečo šialené. Okamžite sa im začali ozývať dospelí muži s ponukami na sex, masturbáciu, zdieľanie nahých obrázkov či na stretnutie. Čistý hnus. Prišlo mi to ako bláznovstvo. Nechcelo sa mi celkom veriť, že je to až také zlé. A tak som si to chcela vyskúšať.

EXPERIMENT

Po porade s vtedajším priateľom (teraz už manželom) som si vytvorila nový profil na istej sieti. Bez fotky, s vymysleným (detsky znejúcim) nickom Aninka_15. Udala som mesto, najnižší možný vek (15 rokov), vypla som počítač a odišla som. Vrátila som sa k stránke asi o ôsmej večer. Bola som v šoku. Nikam som nepísala, nevyvinula som žiadnu aktivitu, nemala som ani jednu fotku. Nebola som aktívna v žiadnej z miestností.

Napriek tomu som mala deväť správ (z toho asi sedem vulgárnych) s návrhmi na stretnutie, na sex i za peniaze. No niektoré boli iba typu: „Ahoj, popíšeme?“ (Fakt sa táto veta ešte používa?) Napriek mojej pasivite správy pribúdali. Eliminovala som najvulgárnejšie a po prezretí profilov som sa rozhodla rozvíjať asi päť konverzácií.

Poviete si, že v tomto momente som sa mohla rozhodnúť nechať to tak. Predsa len, iba začiatok experimentu potvrdil, že realita je doslova taká, ak nie horšia ako v spomínanom dokumente. Som však novinár a nedalo mi nechať to tak. Stanovila som si čas – približne do desiatej večer. Dovtedy budem pokračovať v experimente, potom pošlem svoj profil do večných lovíšť. A tak som rozbehla konverzácie, pričom som si dala niekoľko cieľov:

– Neposlať žiadnu svoju fotku, napriek tomu vymámiť od mužov aspoň jeden inkriminovaný záber.

– Vo všetkých prípadoch vystupovať ako trinásť, respektíve štrnásťročné dievča. Prispôsobiť tomu reč, opis udalostí, záujem.

– Ukončiť každý z rozhovorov odhalením, že nie som žiadne maloleté dievča, a poslať mužom odkaz, že toto nie je ani správne, ani zákonné.

V nasledujúcej časti spomeniem reálny nick muža. Zverejním priamy prepis jednej z konverzácií (screenshoty konverzácií máme v redakcii, pre lepšiu čitateľnosť uvádzame prepis).

Moje odpovede nie sú moje výmysly. Tieto vety štandardne zaznievajú v chatovacích miestnostiach, v statusoch, RP-čkách, správach na Facebooku či Instagrame. Tieto vety sú realitou – aj tie od dievčat, aj tie od mužov. Zamýšľam sa nad tým, ako by táto konverzácia pokračovala, keby som fotku poslala – hoci nie svoju, stačilo by aj obyčajnú stiahnutú z internetu. Desí ma tá predstava.

webmaster-xD, Vek: 22 rokov, Mesto: Ružomberok, Výška: 180 cm, Na Pokeci 6 rokov.

 

webmaster-xD: ahoj, nechces si zarobit niekolko desiatok eur? prisiel by som na mojej audine dohodli by sme sa co za kolko dopredu a peniaze ti dam hned som mlady mam 19 rokov sportovec ak som rusil prepac

Aninka_15: ahoj. a kolko by to asi bolo eur?

webmaster-xD: ahoj to zalezi na tebe do coho by si sla za kolko sama si povec btw kolko mas rokov?

Aninka_15: aha, tak ale ved ty povedz jaku mas predstavu…ja mam len 14, o mesiac budem mat 15

webmaster-xD: Tak a nejaku foto nemas?

Aninka_15: nieeee, ja sa nerada fotiiim…ale mozno by som nejaku nasla

webmaster-xD: joj, tak daj fb, nebudem ti tam pisat ak nechces len ta chcem vidiet aj ja ti dam. a uz si teda skusala nieco s chalanom?

Aninka_15: tak, nieco uz hej, ale nie vsetko

webmaster-xD: a co teda, ak sa smiem spytat?

webmaster-xD: a uz teda nie si panna, ci? tak ja ta nebudem do nicoho nutit, ty si povedz co a za kolko

 

Tu som konverzáciu prerušila. Prišlo mi zle. Rozhodla som sa, že je načase poslať mu odkaz, tak som napísala a naskenovala tento text: „Ponúkať sex za peniaze je trestné, aj keď máš 19, Audinu a čaja na pokeci len 14…“

 

Na to webmaster-xD reagoval takto:

webmaster-xD: Tak posli foto teda a co uz si skusala, hm?

webmaster-xD: Nechapacka, neva

Aninka_15: Milý webmaster, nie, nemám 14 a áno, pracujem ako novinár. Máš riadny prúser.

webmaster-xD: ked myslis….

Pravdou je, že v konečnom dôsledku mu „prúser“ neviem vyrobiť, ale mala som dojem, že by ho aspoň mohlo prekvapiť či vystrašiť zistenie, že na „druhej strane“ nie je zvedavé 14-ročné dievča. Jeho arogancia – to bolo to, čo ma dostalo úplne. Vedomie, že mu nikto nič nemôže. A vedomie, že sa takto stretol možno s mnohými dievčatami… Veď v konečnom dôsledku sa to nikto nikdy nedozvie.

Prečo som to vlastne celé urobila? Vít Klusák, režisér spomínaného dokumentu V sieti, to totiž odporúčal – ako jedinú aktívnu prevenciu. Iba vtedy, keď si títo zúfalí muži prestanú byť istí tým, kto je na druhej strane, a iba vtedy, keď budeme s deťmi otvorene a primerane veku hovoriť o sexualite, máme nádej, že sa situácia môže o čosi zlepšiť.

Článok vznikol v spolupráci s projektom Slovo+ / Požehnané čítanie. www.slovoplus.sk