Život dobrovoľníka (a jeho temné stránky)

od | apr 17, 2024 | Misie

 

Autor: Veronika Maďarová

Kedysi som mala sen zmeniť svet, no potom som našla myšlienku, že najprv musíme zmeniť seba samých. Nevedela som ako, no stále som mala v sebe snahu nejak to dokázať. Počas mojej strednej, no najmä vysokej školy som bola celkom dosť rozlietaná. Snažila som sa čo najlepšie využiť každú jednu sekundu života a pracovať na rôznych miestach najviac, ako sa len dalo.

 

 

Prišlo mi absolútne prirodzené ísť na ročnú misiu tam, kde je to najviac potrebné. Neznamenalo to pre mňa nadmerné úsilie, nekonečné premýšľanie či násilné premáhanie sa. Keď som to tak cítila, jednoducho som išla do toho. Ísť na misiu bolo pre mňa samozrejmé ako vdýchnuť čerstvý vzduch do pľúc. No a keď sa to blížilo k realite a keď som tu prišla, mali ste vidieť tú radosť!

Kamaráti mi však vždy hovorili, že som silná a odvážna žena. Nechápala som, keď všetko, čo som robila, mi prišlo úplne obyčajné a prirodzené. Pochopila som to však až vtedy, keď som musela byť silná a všetko zvládať, aj keď to také ľahké nebolo. Alebo keď do môjho života prišla, nazvime to „kríza“.

Veronika 04 2024 22

Začalo to koncom novembra 2023 a dnes môžem s hrdosťou a radosťou v srdci povedať, že je to už konečne o čosi lepšie. To obdobie mám zahmlené niekoľkými nie najkrajšími spomienkami, ktoré by som najradšej vytesnila, no nie je to až tak jednoduché. Neviem povedať, či to bol kultúrny šok, nepochopenie, samota alebo len blbá situácia, v ktorej som sa ocitla. Nebudem zachádzať do detailov, len som chcela s vami zdieľať i túto stránku mojej misie. Je pre mňa dôležité byť úprimnou, autentickou a pravdivou. A aj v tom, že som sa nemala dobre… Myslím si, že sú to témy, o ktorých treba hovoriť a som presvedčená o tom, že to má veľký význam.

Veronika 04 2024 03

Napriek všetkému som veľmi rada, že to prišlo a stalo sa to (aj mne). Táto skúsenosť ma veľmi veľa naučila a posunula vpred. Každý deň som bojovala s rôznymi nástrahami a neprestajne som si opakovala, že musím byť silná a zvládnuť to. Oporou mi bol môj verný kamarát denník, spev, umenie a hŕstka priateľov, s ktorými som bola schopná zdieľať aspoň kúsok z toho všetkého ťažko pochopiteľného 🙂.

Celý blog Veroniky je k dispozícii na SAVIO.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Stretne sa Slovák, Afričan a Aziat

Mnohí by očakávali, ako bude tento vtip pokračovať, ale toto je program saleziánskeho misijného dobrovoľníctva, ktorý bol, je a veríme, že naďalej bude obohatením pre mnohých našich mladých. Ako také dobrovoľníctvo vyzerá?

Dobrovoľníci prijali misijné kríže

Traja vytrvalí dobrovoľníci v nedeľu 23. júna 2024 dobehli do cieľa svojej ročnej prípravy a prijali misijné kríže z rúk otca provinciála Petra Timka.