Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Keď prišiel pápež František 7. septembra 2024 do diecéznej svätyne v hlavnom meste Port Moresby, ktorá hostila stretnutie, povedal: Som veľmi rád, že sa s vami môžem stretnúť v tomto krásnom saleziánskom kostole. Toto je svätyňa zasvätená Panne Márii Pomocnici kresťanov. Táto nádherná svätyňa, v ktorej sa nachádzame, môže byť pre nás aj symbolom, najmä v súvislosti s tromi aspektmi našej kresťanskej a misijnej cesty, ako to zdôraznili svedectvá vašich ľudí, ktoré sme si vypočuli: odvaha začať, krása prítomného bytia a nádej rastu.

Urobiť prvý krok, odvaha začať, je odvahou staviteľov Cirkvi a ich úkonu viery, ktorý však bol možný „len vďaka mnohým ďalším odvážnym začiatkom tých, ktorí ich predchádzali“. Misionári prišli do tejto krajiny v polovici 19. storočia a prvé kroky ich práce neboli ľahké, ba niektoré pokusy zlyhali. Pripomínajú nám to tieto vitráže, ktoré teraz nevidíme, lebo je noc. Cez vitráže sa na nás vo dne usmieva svetlo slnka v tvárach svätých a blahoslavených: žien a mužov rôzneho pôvodu, spojených s dejinami tohto spoločenstva: Peter Chanel, prvomučeník Oceánie, Ján Mazzucconi a Peter To Rot, mučeníci z Novej Guiney, potom Matka Terézia z Kalkaty, Ján Pavol II., Mária McKillop, Mária Gorettiová, Laura Vicuňová, Zefirín Namuncurá, František Saleský, Ján Bosco, Mária Domenica Mazzarellová. Všetci bratia a sestry, ktorí rôznymi spôsobmi a v rôznych časoch viackrát začínali diela a vydávali sa na cesty, prispeli k tomu, aby sa evanjelium dostalo k vám s pestrým bohatstvom chariziem. Oživoval ich ten istý Duch a tá istá Kristova láska (porov. 1 Kor 12, 4 – 7; 2 Kor 5, 14). Práve vďaka nim, vďaka ich „odchodom“ a „novým začiatkom“ (misionári sú ženy a muži „odchodov“, a ak sa vrátia, „nových začiatkov“ – to je život misionára) sme tu a teraz napriek výzvam, ktorých nie je málo. Pokračujeme vpred bez strachu a s vedomím, že nie sme sami a že je to Pán, ktorý koná v nás a s nami (porov. Gal 2, 20), robí nás nástrojmi svojej milosti tak, ako urobil ich (porov. 1 Pt 4, 10). Toto je naše povolanie – byť nástrojmi.

„Prvé kroky misionárov 19. storočia neboli ľahké“, ale oni „sa nevzdali“ a „s veľkou vierou a apoštolskou horlivosťou pokračovali v hlásaní evanjelia a službe svojim bratom a sestrám. Mnohokrát pritom začali znova tam, kde sa im to nepodarilo, za cenu mnohých obetí.“ Odchod na periférie, to je nástup na „dôležitú cestu“, na ktorú treba smerovať, a to na periférie krajiny, pričom myslím na ľudí, povedal František, ktorí „patria k najviac znevýhodneným vrstvám mestského obyvateľstva“ a pritom žijú „v najodľahlejších a najopustenejších oblastiach, kde sa občas nedostávajú potrebné veci“.

„Týmto bratom a sestrám chce byť Cirkev obzvlášť blízko, pretože v nich je zvláštnym spôsobom prítomný Ježiš. A tam, kde je on, naša hlava, tam sme aj my, jeho údy. Prosím, „nezabúdajte na tri najkrajšie Božie postoje, blízkosť, súcit a nehu“.

Ďalším je pohľad na druhý aspekt, na „krásu prítomného bytia.“ Najkrajším pokladom v Otcových očiach sme my, ktorí sme zomknutí okolo Ježiša, pod Máriiným plášťom, duchovne zjednotení so všetkými bratmi a sestrami, ktorých nám Boh zveril a ktorí tu nemôžu byť. Sme zapálení túžbou, aby celý svet poznal evanjelium a zažíval s nami jeho silu i svetlo. Krása prítomnosti sa teda neprežíva ani tak pri veľkých udalostiach a vo chvíľach úspechu, ale skôr vo vernosti a láske, s ktorou sa snažíme každý deň spoločne rásť. Semená dobra v brázdach sveta.

Tretím aspektom je „nádej na rast“. Patriarchovia Abrahám, Izák a Mojžiš sú „zúrodnení vierou“. To je dôležité znamenie, pretože aj nás dnes povzbudzuje k dôvere v plodnosť nášho apoštolátu, ktorý pokračuje v zasievaní malých semienok dobra do brázd sveta. Aj keď sú malé „ako horčičné zrnko“, ak im dôverujeme a neprestávame ich rozsievať, z Božej milosti tieto semienka „vyklíčia, prinesú hojnú úrodu a vyrastú z nich stromy schopné privítať nebeské vtáky“. Preto „trpezlivo pokračujme v evanjelizácii a nedajme sa odradiť ťažkosťami a nedorozumeniami. A nezabúdajte na Boží štýl: blízkosť, súcit a nehu. S týmto štýlom choďte vždy vpred!“