Svätý Otec František vymenoval za arcibiskupa Prešovskej eparchie vladyku Jozefa Jonáša Maxima MSU, doterajšieho predstaveného studitského kláštora v Unive na Ukrajine a rodáka z farnosti Oľšavica v okrese Levoča.

Vladyka Jozef Jonáš Maxim sa narodil 21. novembra 1974 v Levoči. Vzdelanie získal na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove a za kňaza bol vysvätený 11. júla 1998.

V roku 2004 vstúpil do noviciátu Lavra studita v Unive (Ukrajina) a 22. mája 2008 prijal malú „schimu“.

V rokoch 2008 – 2009 bol členom noviciátu v Unive a neskôr predstaveným pustovne svätého Andreja v Lužkách. V roku 2010 bol vymenovaný za magistra novicov až do svojho zvolenia za predstaveného kláštora svätého Jozefa v Ľvove, ktorým bol do roku 2013. V rokoch 2013 až 2017 absolvoval doktorandské štúdium na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme. Po návrate na Ukrajinu bol predstaveným kláštora svätého Michala vo Ľvove a farárom miestnej komunity. V roku 2020 bol zvolený za predstaveného lavry v Unive.

Náš spolubrat don Karol Maník, ktorý pôsobil na Ukrajine v rokoch 2014 – 2020 si naňho takto spomína: „Keď som prišiel na Ukrajinu, vedel som, že nejaký otec Jona (tak ho volali po ukrajinsky) pôsobí už dlhšie na Ukrajine v mníšskom ráde studitov. Keďže som pôsobil v Ľvove a on sa stal predstaveným kláštora v Ľvove, mal som možnosť sa s ním zoznámiť a pravidelne sme sa stretávali. Hneď pri prvom stretnutí mi povedal, že s láskou spomína na saleziánov, ktorí počas totality tajne pôsobili v Levoči a okolí, lebo vďaka ním začal chodiť na „stretká“ a dostal kresťanskú formáciu v kruhu rovesníkov. Zvlášť spomínal Mons. Vladka Feketeho, ktorý ich vtedy viedol.

Osobne si naňho spomínam ako na pokojného, radostného, vzdelaného a hlbokého človeka, ktorý krásne prežíva východnú spiritualitu a je v nej zakorenený. Som presvedčený, že bude veľkým obohatením pre Cirkev na Slovensku.“