Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Od talianskych a japonských úradov získal niekoľko ocenení. Jeho telo, ktoré teraz spočíva v krypte v saleziánskom domu v Chofu, exhumované v roku 1977, bolo nájdené dokonale neporušené.

„Vincenzino, pozri sa, pozri, don Bosco!“

Vincenzo Cimatti sa narodil vo Faenze 15. júla 1879 Giacomovi, nádennému roľníkovi, a Rose Pasiovej, tkáčke, ako posledné zo šiestich detí. Z troch súrodencov, ktorí ostali nažive, je najstaršia sestra Mária Raffaella z Kongregácie nemocničných sestier milosrdenstva blahoslavená; Luigi, salezián koadjútor a misionár v Latinskej Amerike, zomrel v povesti svätosti a on, Vincent, je ctihodný.

Ešte ani nedovŕšil tri roky, keď mu zomrel otec. V tom čase ho matka zobrala do kostola servitov, kde kázal don Bosco: „Vincenzino, pozri sa, pozri, don Bosco!“ Celý život spomínal na dobrú tvár starého kňaza. Ako 17-ročný sa po zložení doživotnej profesie stal saleziánom a predstavení ho poslali do Turína na Valsalice, aby vyučoval a nadobudol si kvalifikáciu: diplom z poľnohospodárstva a z filozofie i pedagogiky na Kráľovskej univerzite v Turíne a diplom z kompozície na Konzervatóriu v Parme.

Mladý kňaz na Valsalice

Ako 24-ročný bol vysvätený za kňaza. Dvadsať rokov pôsobil ako vynikajúci pedagóg a skladateľ na kolégiu na Valsalice, kde bol aj riaditeľom strednej pedagogickej školy. Jeho operety sa často hrali v saleziánskych školách a oratóriách. Generácie študentov ho nazývali majstrom. Zároveň však naliehavo žiadal hlavného predstaveného: „Nájdite mi miesto v najchudobnejšej, najúnavnejšej a najopustenejšej misii.“

Ako 46-ročného ho poslali založiť saleziánske dielo v Japonsku

V štyridsiatich šiestich rokoch bol spokojný! Don Rinaldi ho poslal ako vedúceho skupiny, aby založil saleziánske dielo v Japonsku. Mal tam pôsobiť 40 rokov. Svojou dobrotou si získal srdcia Japoncov tým, že sa ako don Bosco vložil do apoštolátu tlače a hudby. Mal asi dvetisíc koncertov v Japonsku, Mandžusku, Severnej a Južnej Kórei, založil Vydavateľstvo Don Bosco (Editrice Don Bosco), ktoré vydalo preklady mnohých diel vrátane životopisu Dominika Savia. Pri príležitosti 2600. výročia založenia Japonskej ríše bol pozvaný, aby zložil melódiu, ktorá sa mala vysielať v rozhlase. Najuznávanejšie noviny v Japonsku zhodnotili, že je to „japonskejšie ako japonské“.

Vždy jednoduchý medzi svojimi mladými

Predstavený vizitatórie a apoštolský prefekt

Bol direktorom prvého saleziánskeho domu v Mijazaki a o tri roky neskôr sa stal predstaveným rodiacej sa vizitatórie. Veľa cestoval, aby stále povzbudzoval prvých saleziánov v Japonsku a otváral diela najmä pre osirelé a marginalizované deti. Od roku 1935 do roku 1940 bol apoštolským prefektom. Po ťažkých vojnových rokoch plných nespočetných obetí založil v Tokiu „Mesto chlapcov“, ktoré zakrátko poskytlo prístrešie a vyučovanie na základnej, strednej a odbornej škole 260 sirotám.

Jeho posledné roky

V roku 1949 ako 70-ročný ukončil svoju službu provinciála a v roku 1952 pokračoval ďalších desať rokov vo svojej práci ako direktor filozofického a teologického študentátu v Chofu. Tu ako patriarcha 6. októbra 1965 zomrel.