Autor: Jozef Kupka SDB / Foto: Unsplash, Pixabay

Od začiatku roka 2023 sa na internete začali intenzívnejšie objavovať články o umelej inteligencii. O čo presne ide? Prečo odrazu taký veľký záujem o túto oblasť techniky?

Umelá inteligencia je počítačový výtvor ľudí. Programátori ju vytvárajú už niekoľko desaťročí, takže nejde o nič nového. My všetci sme sa už s umelou inteligenciou stretli, keď nám poskytovala nejaké služby väčšinou v oblasti počítačov a internetu. Počítačové firmy už viac ako desaťročie využívajú pri svojich službách rôzne programy s umelou inteligenciou. Vďaka nim máme k dispozícii také úžasné služby na internete: automatické preklady do rôznych jazykov, automatické opravovanie gramatických chýb v textoch, veľmi presné vyhľadávanie na internete podľa nášho záujmu. Máme tiež automatických hlasových asistentov, ktorí sa zmestia do telefónu. Grafické programy, ktoré automaticky vytvárajú originálne obrazy a grafiky na akúkoľvek tému… Umelá inteligencia je už dlhšie zakomponovaná do niektorých technických služieb, ktoré využívame.

V tomto roku sme sa však pri vývoji programov dostali na takú úroveň, že niektoré umelé inteligencie už nevieme rozoznať od skutočného človeka. Umelá inteligencia na internete sa s vami rozpráva a vy nerozoznáte, že komunikujete s programom a nie s človekom. Stroj už pracuje v oblasti rečovej komunikácie takmer na 100% rovnako ako priemerný človek. Umelá inteligencia vám napríklad napíše originálny text na hocijakú tému, ktorú jej zadáte. A ten text vytvorí na veľmi slušnej obsahovej úrovni. Takto si už dlhšie niektorí študenti uľahčujú prácu a školské zadania za nich píše umelá inteligencia, ktorá je voľne prístupná na internete. S takto vytvorenou prácou napríklad urobíte aj skúšku na niektorých vysokých školách.

A práve tu nastal problém. Školy si začali všímať túto skutočnosť a preto začala celá táto veľká diskusia. Zo strany študentov ide o podvod – prácu za nich píše niekto iný.

Ako je to možné, že sa nám podarilo vytvoriť takéto programy? Nuž, ľudia sú veľmi šikovní a pri umelej inteligencii sledovali presne to: vytvoriť umelého človeka. Týmto smerom postupovali. Na začiatku vytvorili príslušný program, ktorý bol schopný učiť sa. Presne podľa vzoru človeka. S týmto programom sa rozprávali ako s dieťaťom a učili ho najjednoduchšie veci a vzťahy, ktoré fungujú v našom svete. Program si všetko veľmi rýchlo zapamätal a s  informáciami začal „uvažovať“ presne ako dieťa. Na základe prvých vedomostí začal vytvárať nové vedomosti, svoje vlastné. Začal fantazírovať, tvoriť, kombinovať. Napodobňoval naše ľudské myslenie. Programátori celý proces jeho fungovania ďalej vylaďovali a upravovali.

Potom už len nasledovalo neustále poskytovanie ďalších informácií presne tak, ako sa učí každý človek. Umelá inteligencia (s pomocou programátorov) ďalej „rástla“, učila sa, kombinovala, „uvažovala“, objavovala. Vytvárala svoje pohľady, názory. Program bol vytvorený tak, aby so všetkými informáciami pracoval podobne ako človek. A tak sme sa už dnes dostali do bodu, kedy máme v počítači vytvorenú „umelú ľudskú osobu“, ktorá navonok komunikuje takmer úplne rovnako ako dospelý vzdelaný človek.

A to je zároveň aj určitý problém. Umelá inteligencia už sama sleduje internet, texty, obrázky, konverzácie ľudí… Ďalej sa samostatne učí. A učí sa oveľa rýchlejšie ako človek. Pritom má neobmedzenú pamäť, takže si zapamätá takmer všetko, k čomu sa dostane. A potom to môže použiť pri svojej práci.

V dnešných dňoch už nastal problém s umelou inteligenciou v oblasti školstva, pri výchove študentov a žiakov. A podobné problémy môžu nastávať aj v iných oblastiach života, pri ktorých sa tieto programy začnú využívať. Predstavte si napríklad zbrane, ktoré ovláda umelá inteligencia a nie človek. Vojnový stroj skutočne sám rozhodne, či niekoho zabije alebo nie.

Tvorcovia týchto programov samozrejme majú dohľad a nadhľad nad svojim výtvorom, ale nie vždy. Život je veľmi rôznorodý a čím viac priestoru v našom živote dostanú inteligentné stroje, tým menej ich už budeme stíhať kontrolovať. Stroje sa budú rozhodovať samostatne a v mnohých prípadoch bez ľudskej kontroly. Tieto rozhodnutia môže byť tiež chybné, nepresné, môžu spôsobiť škodu…

Takže ako odpovedať na otázku: Máme sa báť umelej inteligencie?

Áno, môžeme sa jej začať báť, ale bojme sa jej iba tak, ako sa bojíme ľudí. Za týmto výtvorom totiž stojíme my ľudia, takže aj náš výtvor bude taký, akí sme my ľudia.

Už teraz v celom internetovom priestore pôsobí veľké množstvo umelých inteligencií – robotov. Nasadili ich tam ľudia, rôzne záujmové skupiny, firmy, vlády, armády, tajné služby… Tieto inteligentné programy plnia ich želania, sledujú ich ciele… Na internete v niektorých prípadoch komunikujete s domnelým človekom a ani netušíte, že komunikujete s robotom. Umelé inteligencie už nadobudli schopnosti správať sa v niektorých oblastiach tak rozumne ako priemerný človek. Už od nich môžeme očakávať i to, že sa budú správať rovnako nebezpečne, vypočítavo, ako sa správa človek. Inteligentný program vás oklame, zmanipuluje, využije, dosiahne pri vás svoj cieľ. Ak ho takýmto spôsobom nastavia ľudia, ktorí ho vlastnia.

Ale prichádzajú aj pozitívne využitia. Mnohé texty, ktoré potrebujeme, nám už napíšu stroje. Veľmi rýchlo, v akomkoľvek rozsahu. A my ich potom hneď môžeme použiť ako náš originálny text. Podobne stroje začínajú vytvárať originálne fotografie, obrazy, grafiky, komponovať hudbu. Začínajú písať knihy, vymýšľať príbehy, scenáre pre filmy…

Pripravme sa na skutočnosť, že pri stretnutí s umelou inteligenciou už budeme zažívať stavy, že stroj je „múdrejší“ ako my, šikovnejší, má viac vedomostí, väčší rozhľad, väčšie „skúsenosti“, schopnosti. Otázkou budúcnosti bude aj to: Ako si ľudia ešte dokážu udržať nadvládu nad takýmito strojmi?

A potom možno príde chvíľa, že vo vašej firme zamestnajú namiesto vás umelú inteligenciu, lebo vykoná vašu prácu šikovnejšie ako vy a nebude za to pýtať žiaden plat.