Autor: Anton Odrobiňák SDB / Foto: archív autora
Život je zmena, ako sa hovorí. Tá sa prejavuje v putovaní slovenského saleziánskeho misionára, ktorý sa vydal v roku 2005 na dobrodružnú cestu do Južnej Ameriky, Ekvádoru. Po dlhých rokoch modlenia, štúdií, rozhodovania a čakania sa dostal tam kde ho vietor zafúkal, lepšie povedane Duch Svätý zaviedol. Nevedel čo ho čaká, ale odvahy mal na rozdávanie. Plán na päť rokov sa nakoniec predĺžil na šestnásť.
Prvá etapa misionárskeho života bola kratšia, štvorročná a náročná. Druha dlhšia, jedenásťročná, ešte náročnejšia. Tento rok 2021, po niekoľkomesačnom oddychu, vstupuje do tretej, ktorá sa začala v auguste 2021.
Istotne odpočinok pomohol, zmotivoval a nabudil do nasledujúcej etapy. Koľko potrvá? Len Pán to vie! Od Bomboiza kde začínal, cez Tuutin-Entsu kde skončil až do Yaupi a Miasal, kde bude teraz pokračovať. Zdá sa že tá tretia je zdvojená, zdupľovaná, môžeme ju nazvať vrcholová, či stupák – Yaupi a Miasal. Nachádza sa v údolí riek Yaupi a Mangosisa. Cestuje sa po cestách i nácestách, štrkových i asfaltových, peši po pralese, autom i motorkou po ceste, po vode v člne s motorom, vo vzduchu malým lietadlom. Možností je veľa. Stačí poznať okolnosti a správne sa rozhodnúť. Zatiaľ sa skúša. Po vyše troch mesiacoch sa už dá niečo vidieť a naučiť, ale ešte toho veľa chýba.
A čo sa tu dá vidieť na začiatku tejto novej etapy? Všetko možné! Ľudí i zvieratá, mladých i starých, hory i údolia, lesy i polia, rieky i potoky, slnko i dážď, školy, domy, obchody i úrady. Život ako všade, len podmienky iné. Nevadí že niečo vypadne, voda či elektrika, záchod, či sprcha, niekedy internet, či telefón. Trpezlivosť vo všetkom.
A čo práca? Rôznorodá. Od kňaza po učiteľa, opravára i šoféra, zdravotníka i technika, profesionála i laika. Misia nás všetkých spoji, vytrvalo v jednom boji. Sestry i bratov saleziánov, učiteľov i žiakov. Tak na poli výchovnom, duchovnom i pracovnom, v škole či internáte, na poli aj v záhrade. Máme starosť o ľudí aj zvieratá, zháňať všetko čo sa len dá. Jedlo, pitie, materiál i všetko čo potrebujeme, privážame zďaleka a to nám komplikuje situáciu. Máme k dispozícii auto i traktor a tak aspoň sčasti sa život trochu uľahčí.
Každý deň máme množstvo aktivít. Dôležité je dobre ich naplánovať a zorganizovať, neskôr prehodnotiť. Povzbudzuje nás k tomu saleziánsky šéf, ktorý k nám zavítal na návštevu začiatkom októbra.
Ako vyzerá naša misijná komunita? Otec direktor Enio Esteves je mladý Timorčan z Indonézie. Ťahá to už štvrtý rok. Zdá sa, že je dobrým kormidelníkom našej komunity. Druhým kňazom je moja maličkosť, s funkciou vikára a farára na výjazdoch do dvoch farností, blízkej Yaupi a vzdialenej Miasal. Tretí salezián je Ekvádorčan, brat Enrike, učiteľ na strednej škole, spevák i gitarista. Štvrtý, mladý a šikovný asistent Klimer, jeden dobrovoľník Dorian a desať interných chalanov-šuarov.
Hneď v susedstve máme sestry saleziánky. Sú štyri s päticou interných dievčat-šuariek. Direktorkou je sestra Consuelo Chiriboga, Ekvádorčanka a zároveň direktorka strednej školy. Najstaršia je sestra Maria Nieto Remedios, španielka. Ďalšia je Ekvádorčanka, sestra Nery Chacha. Najmladšia a najvyššia je ekonómka sestra Catarina z Vietnamu. Súčasťou sesterskej komunity je laická učiteľka Patricia. V kuchyni vypomáha jedna šuarska kuchárka.
Toto je zostava našej misie. Snažíme sa budovať bratsko-sesterskú komunitu a žiť ako saleziánska rodina. Zdá sa že sa nám to zatiaľ darí a dúfame že aj vydrží. Nech Panna Mária Pomocnica, spolu so sv. Jozefom, patrónom rodín a don Bosco nám pomáhajú žiť a udržiavať pravého, saleziánskeho ducha.
Yaupi, 9. 12. 2021
Anton Odrobiňák
saleziánsky misionár v Ekvádore
PS: Dodatočne prajeme všetkým čitateľom Don Bosco dnes radostné a požehnané Vianočné sviatky a Milostivý novy rok 2022. Všetkým ďakujeme za akúkoľvek pomoc, ktorú obetujú pre misie v Ekvádore.
0 komentárov