Spracoval: rhsdb / Foto: archív SDB

Na tomto mieste sme niekoľko rokov postupne rozprávali, čo sa dialo „pred 100 rokmi“, ako sa začínalo slovenské saleziánske dielo. Čerpali sme predovšetkým z publikácie Zlatka Kubanoviča Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov. Došli sme až po posledné udalosti pred otvorením prvého saleziánskeho domu v Šaštíne. Podrobnosti privítania saleziánov v Šaštíne si prečítate v inom peknom článku tohto časopisu. Tu chceme ponúknuť akúsi fotografiu – kto a kde sú saleziáni a novici zo Slovenska na jeseň 1924.

Naši noví saleziáni „pred 100 rokmi“

V tú jeseň 1924 bolo tých „nových“ celkom sedem. Prvou malou radosťou pridanou k otvoreniu domu v Šaštíne boli prvé rehoľné sľuby Janka Šebelu z Bratislavy-Rače 14. septembra 1924. Patril medzi chlapcov, ktorí prišli do Ríma do domu Sacro Cuore v januári 1921. Do noviciátu v Genzane pri Ríme nastúpil na jar 1923, no mal ho predĺžený o pár mesiacov.

Dňa 4. októbra boli druhou radosťou prvé rehoľné sľuby našich šiestich mladíkov, ktorí začínali štúdiá už v Perose Argentine. Do noviciátu vo Foglizze Canavese neďaleko Turína nastúpili na slávnosť Sedembolestnej v roku 1923. Bolo ich osem. Po roku formácie sa šiesti stali saleziánmi, siedmemu predĺžili noviciát a ôsmy zložil sľuby až počas svojej choroby u rodičov v domovine a po niekoľkých dňoch, v januári 1925, zomrel.

Don Alojz Koza, vtedy študent kvarty gymnázia vo Foglizze Canavese, ako očitý svedok takto spomína (v zátvorkách pridávame vek): „Radovali sme sa z ich sviatku. Veď boli naši! Dvaja z nich odišli na misie v Amerike: Jozef Forgáč (20) a Karol Orlický (18). Forgáč vytrval (v rokoch 1942 –1946 provinciál v Argentíne; pozn. red.). Orlický, nadaný mládenec, Kongregáciu časom opustil. Ďalší traja: Viktor Karlubík (29), František Kostolanský (22) a Michal Rafajdus (20) odišli na Valsalice v Turíne pokračovať v gymnaziálnych štúdiách a v scholastickej filozofii. Trápili sa, lebo neboli pripravení na požiadavky takej školy. Skok alebo preskok, ktorý urobili do noviciátu bez náležitých štúdií, pociťovali stále viac. A cítili následky takého spechu aj chovanci, ktorých potom, predčasne zavolaní do Šaštína, mali vyučovať. Jašíkovi (20) predĺžili noviciát. Konal ho potom ešte nejaký čas s nami, ktorí sme nastúpili do noviciátu začiatkom školského roku 1924/25. Zložil sľuby. Ale nevytrval. Štefan Hrušovský (20) už bol doma na liečení a nemohol pokračovať v štúdiách. Gejza Šteffo (29) zložil sľuby… Po čase sa ukázalo, že bude lepšie preňho aj pre Kongregáciu, keď ich nezloží natrvalo.“

Naši novici „pred 100 rokmi“

Zo zápiskov Alojza Kozu sa tiež dozvedáme, že v jeseni 1924 nastúpili do noviciátu vo Foglizze Canavese ďalší slovenskí chlapci z Perosy Argentiny, medzi nimi aj on ako 21-ročný. A s ním tiež Ignác Kátlovský – napokon nezložil sľuby, Viktor Krogman (18), Jozef Kuracina – tiež napokon neskladal sľuby, Justín Mešťánek (19), Martin Oťapka (16), František Pátek (17), František Valábek (16) a Jozef Valach (18). Bol tam s nimi ešte niekoľko mesiacov aj spomínaný František Jašík (19) z predošlej skupiny novicov. V domovine chorý u rodičov bol novic Štefan Hrušovský (20), v Genzane pri Ríme v noviciáte Ernest Horniak (16), ktorému noviciát o jeden rok predĺžili. A v maďarskom Péliföldszentkereszte vstúpil do noviciátu Jozef Dobsony (27) z obce Kamenný Most (dnes v okrese Nové Zámky). Celkom sme teda mali v tom čase 13 novicov zo Slovenska.

Kto a kde sú saleziáni zo Slovenska „pred 100 rokmi“

Napokon je tu prehľad „už“ saleziánov pochádzajúcich zo slovenského územia v čase otvorenia prvého diela na Slovensku, teda v septembri 1924. Za menom je vek, potom stav v reholi, miesto pôsobenia v roku 1924/25, napokon rok zloženia prvých sľubov. Zoznam je chronologický podľa zloženia rehoľných sľubov, teda vstupu do Saleziánskej spoločnosti. Sú tu aj tí, ktorí neskôr z rehole vystúpili, ale v roku 1924 boli jej členmi. Celkom ich je 31.

János CZUCZOR (37), kňaz, Nyergesújfalu/Maďarsko, sľuby 1906

Alojz HUDEK (36), kňaz, Lima/Peru, sľuby 1907

Ladislav STANO (36), kňaz, Perosa Argentina/Taliansko, sľuby 1908

Viliam VAGAČ (35), kňaz, Šaštín, sľuby 1910

Jozef ĎURICA (34), koadjútor, Nyergesújfalu, sľuby 1914

František SERSEN (29), klerik, Rím-Sacro Cuore, sľuby 1914

Jozef BOKOR (27), novokňaz, Šaštín, sľuby 1915

Jozef PSÁRSKY (29), kňaz, Fossano/Taliansko, sľuby 1915

Jozef ROSINSKÝ (27), klerik, Rím-Sacro Cuore, sľuby 1915

Karol SZITKEY (27), klerik, Turín-Crocetta, sľuby 1915

Jozef VAVREK (26), klerik, Turín-Crocetta, sľuby 1916

Cyril GUNIŠ (23), klerik, Turín-Crocetta, sľuby 1917

Tibor JANOVIČ (22), asistent – pedagogická prax, Asti/Taliansko, sľuby 1919

Ján HLUBÍK (28), klerik, Turín-Valdocco, sľuby 1921

Marcel HORNIAK (21), študent a asistent, Ancona/Taliansko, 1922

Anton LEDNICKÝ (22), asistent – pedagogická prax, Frascati/Taliansko, sľuby 1922

Jozef MIŠENKA (23), študent, Daszawa/Poľsko, sľuby 1922

Jozef BABJAK (23), študent, Genzano/Taliansko, sľuby 1923

Anton KOLAROVIČ (30), študent, Genzano, sľuby 1923

Anton KOŠÍK (19), študent, Péliföldszentkereszt/Maďarsko, sľuby 1923

Jozef PATÚC (23), študent, Genzano, sľuby 1923

Florián PULC (23), študent, Genzano, sľuby 1923

Jozef STAŠO (21), študent a asistent, Foglizzo Canavese, sľuby 1923

Jozef STRAKA (21), študent a asistent, Frascati, sľuby 1923

Silvester TALIGA (22), študent a asistent, Genzano, sľuby 1923

Karol TAKACS (19), študent, Péliföldszentkereszt, sľuby 1923

Leonard TIKL (22), študent, Genzano, sľuby 1923

Pavol DEBNÁR (29), študent, Genzano, sľuby apríl 1924

František KVETAN (27), študent, Genzano, sľuby apríl 1924

Jozef SCHLOSSER (23), študent, Genzano, sľuby apríl 1924

István HOLOSCY (25), študent, Péliföldszentkereszt, sľuby 1924

Pre úplnosť uveďme, že dvaja saleziáni zo Slovenska boli v tom čase už zapísaní v saleziánskom nekrológu: Imrich LIPTÁK, zomrel 22-ročný v roku 1917 v Macul v Čile, sľuby zložil v roku 1915; a Augustín KOŠÍK, zomrel 19-ročný v roku 1918 v rodisku Červeník, sľuby zložil v roku 1916.

NARODILI SA PRED 100 ROKMI

Don Rafael Černý sa narodil 26. septembra 1924 v obci Sobotište. Ako 13-ročného ho prijali saleziáni do Šaštína na gymnázium. Saleziánom sa stal v roku 1942. Mal hudobné nadanie a ako saleziánsky asistent v Žiline a v Trnave bol aj organistom, aj dirigentom kapely a spevokolu. Ako študenta teológie ho komunisti internovali, no ešte pred nástupom na nútené práce utiekol v druhej výprave blahoslaveného Titusa Zemana 23. októbra 1950 do Talianska, kde sa 1. júla 1952 stal kňazom.

Pôsobil v Belgicku medzi mladými slovenskými utečencami. Od roku 1970 v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda v Ríme vyučoval na gymnáziu a venoval sa úprave textov vydávaných kníh. V rokoch 1994 až 1999 bol v Bratislave sekretárom provinciála saleziánov. Zomrel 9. decembra 2006.