Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Don Alojz Guanella (1842 – 1915) bol tri roky ako salezián formovaný samotným donom Boscom. Po návrate do diecézy založil dve rehoľné spoločenstvá – Služobníkov lásky, Kongregáciu dcér Panny Márie od Prozreteľnosti a modlitebné Nábožné združenie svätého Jozefa, patróna dobrej smrti.

Aj život dona Guanellu, podobne ako dona Bosca, bol načrtnutý v sne, ktorý sa mu sníval, keď mal deväť rokov, a to v deň jeho prvého svätého prijímania. Pani (ako hovorí Panne Márii vo svojom rozprávaní) mu ukázala všetko, čo mal urobiť v prospech chudobných. Od detstva bol jeho život behom na dlhé trate, aby sa dostal tam, kde bolo počuť volanie o pomoc, a aby tam priložil ruku k dielu.

Don Alojz Guanella v roku 1910 ako 68-ročný

Alojz Guanella sa narodil 19. decembra 1842 vo Fraciscio, v časti obce Campodolcino, v diecéze Como. Nasledujúci deň bol pokrstený. Rodičia Lorenzo a Maria Bianchi boli príkladní kresťania, oddaní rodine, práci na poli a chovu oviec. V rodine bolo zvykom nielen sa modliť posvätný ruženec, ale aj čítať životopisy svätých, čo bola skúsenosť, ktorá sa premietla do apoštolskej činnosti dona Guanellu. Jeho otec Lorenzo, ktorý bol dvadsaťštyri rokov starostom Campodolcina (najprv za rakúskej vlády a aj po zjednotení Talianska v roku 1859), bol prísny a autoritársky, kým jeho matka Maria Bianchi bola milá a trpezlivá. Z trinástich detí sa takmer všetky dožili dospelosti. Dvanásťročnému Alojzovi vybavili bezplatné štúdium v kolégiu rehoľnej spoločnosti somaskov v meste Como. Po šiestich rokoch pokračoval v štúdiu v kňazskom seminári. Teologický kurz spoločný pre semináre v Lombardsku-Benátsku venoval pozornosť najmä pastoračným a praktickým aspektom: morálna teológia, obrady, kázanie, ako aj osobná formácia v nábožnosti, svätosti, vernosti. Kresťanský a kňazský život sa živil spoločnou nábožnosťou kresťanského obyvateľstva. Tento konkrétny prístup priviedol mladého seminaristu veľmi blízko k ľuďom a do kontaktu so životom, ktorý viedli. Keď sa Alojz vrátil domov na jesenné prázdniny, ponoril sa do chudoby alpských dolín, zaujímal sa o deti, starých a chorých a pomáhal im v ich potrebách. Našiel si čas aj na sociálne otázky, zbieral a študoval liečivé byliny, oduševňovalo ho čítanie dejín Cirkvi.

V teologickom seminári sa zoznámil s biskupom z Foggie Bernardinom Frascollom, ktorý bol najprv zatvorený vo väzení v Como a potom v domácom väzení v seminári (1864 – 1866). Tu si uvedomil nepriateľstvo, ktoré panovalo vo vzťahu centrálne riadeného štátu voči Cirkvi. Tento biskup vysvätil Alojza Guanellu 26. mája 1866 za kňaza. Pri tej príležitosti don Guanella povedal: „Chcem byť ohnivým mečom vo svätej službe.“ Nový kňaz s nadšením vstúpil do pastoračného života vo Valchiavenne, v Prosto a v rokoch 1867 – 1875 v Savogne. Od začiatku svojho pôsobenia v Savogne odhalil svoje pastoračné záujmy: vzdelávanie detí a dospelých, náboženské, morálne a sociálne pozdvihnutie farníkov, ochrana ľudu pred útokmi liberalizmu a privilegovaná pozornosť najchudobnejším. Nepohrdol ani bojovými zásahmi, keď videl, že ho v jeho službe civilné autority nespravodlivo zdržiavajú alebo mu odporujú, takže bol čoskoro – najmä po vydaní polemickej brožúrky – na základe zákona o podozrivých zaradený medzi nebezpečné osoby. Medzitým stále viac spoznával dona Bosca aj Cottolengovo dielo, čo vyústilo do toho, že zašiel za donom Boscom a pozval ho, aby otvoril v ​​údolí, kde pôsobil, kolégium.

Don Guanella na cestách (označený krížikom), rok 1908

Aj keď tento plán nevyšiel, v túžbe po radikálnejšej náboženskej skúsenosti prišiel v roku 1875 k donovi Boscovi do Turína a zložením dočasnej profesie sa stal saleziánom. Prvé dva roky bol riaditeľom Oratória svätého Alojza v Borgo San Salvario v Turíne a popri tom bol v novembri 1876 poverený otvorením nového oratória v Trinità pri Mondovì. V roku 1877 mu boli zverené povolania pre dospelých, ktoré don Bosco nazval „Dielo Máriiných synov“. Obdiv k donovi Boscovi mal hlboký koreň aj v ich veľmi podobných povahách: podnikaví, apoštoli lásky, cieľavedomí, rozhodne otcovskí a s veľkou láskou k Eucharistii, Panne Márii a pápežovi. Saleziánska spiritualita a pedagogika sa stala základným kameňom formácie a poslania budúceho zakladateľa. V škole dona Bosca sa naučil láskavému a pevnému prístupu k mladým ľuďom, pedagogickému rozhodnutiu skôr predchádzať, ako liečiť a túžbe spasiť bratov podnecovaný veľkou apoštolskou láskou.

Rodný dom Alojza Guanellu

Biskup z Como ho povolal späť do diecézy a don Guanella sa vrátil so snom o založení inštitúcie, ktorá by zhromažďovala deti v núdzi. Otvoril školu, ktorú neskôr musel zatvoriť pre nepriateľstvo zo strany civilných úradov. „Hodina milosrdenstva“, ako don Guanella nazval vhodný okamih Božej priazne, nastala v novembri 1881, keď prišiel ako farár do Pianello Lario, kde našiel skupinu dievčat, ktoré sa venovali pomoci núdznym. Táto skupina mladých žien sa stala zárodkom novej kongregácie Dcér Panny Márie od Prozreteľnosti. Horlivosť a apoštolská láska dona Alojza spôsobili rast dobročinného diela do tej miery, že mu umožnili expandovať do srdca samotného mesta Como. Začalo sa s aktivitami „Domu Božej Prozreteľnosti“, ktorý sa neskôr stal materským domom dvoch kongregácií, ženskej a mužskej. Popri kongregácii rehoľných sestier don Guanella zhromaždil aj skupinu kňazov, ktorých nazval „Služobníkmi lásky“. Spolu s nárastom počtu chudobných vzrastal aj počet rúk a sŕdc, ktoré im pomáhali a milovali ich. „Človek sa nemôže zastaviť, kým tu budú chudobní, ktorým bude potrebné pomáhať,“ často opakoval na svojich cestách za chudobnými pri liečení ich rán. Takto sa tie dve rehoľné kongregácie rozšírili v rôznych talianskych regiónoch a v susednej Švajčiarskej konfederácii v kantónoch Graubünden a Ticino.

V roku 1904 si Alojz Guanella splnil svoj sen o príchode do Svätého mesta Ríma, aby bol po boku pápeža a preukázal svoju vernosť Cirkvi vďaka žiarivému svedectvu lásky a apoštolskej horlivosti. Pápež Pius X., ktorý pochopil veľkosť duše dona Guanellu, si ho vážil a zveril sa mu so svojou túžbou postaviť kostol zasvätený usnutiu svätého Jozefa. Popri farnosti tak vzniklo aj Zbožné združenie usnutia svätého Jozefa, ktoré sa venovalo modlitbám za zomierajúcich. Svätý Pius X. chcel byť jeho prvým členom. Misionárska horlivosť neopúšťala dona Guanellu ani v neskoršom veku. V roku 1912, vo veku sedemdesiat rokov, odcestoval loďou do Spojených štátov, aby sa tam venoval talianskym emigrantom. Posledná mimoriadna udalosť v živote dona Guanellu sa stala v januári 1915, keď zostal v Ríme, aby pomohol obetiam zemetrasenia v mestečku Abruzzo. S vekom pribúdajúce zdravotné ťažkosti, vstup Talianska do prvej svetovej vojny a povolanie niektorých spolubratov na front podlomili jeho zdravie. Zomrel 24. októbra v roku 1915.

Pápež Benedikt o ňom pri jeho svätorečení v roku 2011 povedal: ,,Celý jeho ľudský a duchovný život môžeme zhrnúť do jeho posledných slov: ,In caritate Christi‘. Je to Kristova láska, ktorá osvetľuje život každého človeka a odhaľuje, že v darovaní seba samého druhému sa nič nestráca, ale naplno sa realizuje naše skutočné šťastie.“