Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Salezián, misionár, biskup, zakladateľ kongregácie, za ctihodného bol vyhlásený pápežom Františkom 3. marca 2016.

 Strieborná medaila za odvahu

Stefano Ferrando sa narodil v Rossiglione v provincii Janov 28. septembra 1895 Agostinovi a Giuseppine Salvi. Sám o svojej rodine hovorí: „Odniesol som si z nej ako vzácne dedičstvo veľkú lásku k Bohu a k Márii, pozoruhodného ducha obetavosti a veselú povahu.“

Od malička začal navštevovať saleziánske školy, najskôr vo Fossane a potom v Turíne. Fascinuje ho život dona Bosca. Požiadal o prijatie medzi saleziánov a v roku 1912 zložil rehoľnú profesiu vo Foglizzo Canavese, pri Turíne. Počas prvej svetovej vojny slúžil v armáde ako zdravotník, za čo dostal aj striebornú medailu za odvahu.

Stefano Ferrando medzi mladými

Misionár v Assame

V roku 1923 po ukončení teologických štúdií prijal kňazskú vysviacku. Požiadal o odchod do misií a bol poslaný na čele desaťčlennej skupiny mladých saleziánov do indickej oblasti Assam, ktorá hraničila s Tibetom, Čínou a Barmou. Desať rokov bol magistrom novicov a riaditeľom filozoficko-teologického studentátu. Ako dobrý syn dona Bosca, aby svojich mladých spolubratov naučil jazyk, brával ich do dedín roztrúsených po kopcoch.

“V nedeľu sme chodili do dedín a organizovali sme s chlapcami sviatočné oratórium, ako to robil don Bosco. Spovedal som a slúžil sv. omšu pre katolícke rodiny, potom nasledovalo skromné ​​jedlo a hry, zábava pre všetkých. V saleziánskom dome vládla pokojná rodinná atmosféra. Po večeri nás predstavený, mons. Mathias, zavolal všetkých k sebe. Sedeli sme na zemi v kruhu pod krásnou hviezdnou oblohou, zborovo sme spievali a komentovali udalosti dňa. A keď nás začal premáhať spánok, odriekali sme modlitby, po ktorých nasledovalo srdečné slovko na dobrú noc.“

S rodinou

Vymenovaný za biskupa Krishnagaru

Na jeho prekvapenie ho v roku 1934 Pius XI. vymenoval za biskupa diecézy Krishnagar. Nasledujúceho 10. novembra prijal v Shillongu slávnostnú biskupskú konsekráciu. Jeho biskupské heslo bolo “Kristov apoštol”. Keď ho po roku vymenovali namiesto mons. Mathiasa za biskupa Shillongu, po príchode “domov” pobozkal zem a zveril jej osud Ukrižovanému Ježišovi.

Nový biskup žiadal svojich kňazov, aby nečakali na domorodých obyvateľov doma, ale aby išli do dedín ohlasovať evanjelium ľuďom. Hovorieval: “Nedá sa chodiť autom a obracať duše; keď sa chcete priblížiť k ľuďom a riešiť ich problémy, treba ísť peši.” On sám bol neustále na cestách. Jeho apoštolát charakterizuje saleziánsky štýl: radosť, jednoduchosť a priamy kontakt s ľuďmi.

Chce, aby Indovia boli prvými evanjelizátormi svojej krajiny

Približuje sa k chlapcom, chudobným a núdznym; s láskou všetkým vychádza v ústrety. Obnovuje veľkú katedrálu a misijný komplex. Šíri úctu k Panne Márii Pomocnici a donovi Boscovi. Chce, aby Indovia boli prvými evanjelizátormi svojej krajiny. Zo skupiny indických katechétov založil v roku 1942 Misijné sestry Márie Pomocnice, ktoré učil láske k Ježišovi, Panne Márii Pomocnici, donovi Boscovi, misiám a chudobným ľuďom. Aby podporil miestne povolania k diecéznemu kňazstvu, v roku 1962 otvoril zasa malý seminár sv. Pavla.

Krátko pred dovŕšením 75. rokov, po účasti na práci koncilu, 26. júna 1969 podal pápežovi svoju rezignáciu. Keď prišiel do Assamu bolo tu 4.000 katolíkov, keď ho opúšťal, bolo ich 500.000.

Stefano Ferrando na cestách

Posledné roky života v Taliansku

V Taliansku sa starý misionár, biskup utiahol do saleziánskeho domu v Quarto, blízko Janova. V roku 1970 napísal: „Tu v Taliansku sa ma často pýtajú: ‚Prečo si po 47 rokoch misionárskeho života odišiel z Assamu?‘ Odpovedám: pretože konečne nastal deň, po ktorom som túžil 47 rokov, deň, kedy si cirkev v Indii poradí sama!.“

Zomrel 20. júna 1978. O deväť rokov neskôr chceli Misijné sestry Márie Pomocnice mať pri sebe telesné pozostatky ich zakladateľa. Urna mons. Ferranda bola uložená v Shillongu, v kláštornej kaplnke sv. Margity, v kraji, ktorý bol jeho druhým domovom.