Sen z deviatich rokov – obraz a realita

od | mar 3, 2024 | Časopis 2/2024, Duchovnosť

 

Autor: Pavol Grach SDB / Foto: Barbora Kullačová

Sen dona Bosca z deviatich rokov nebol pre malého Janka veľmi zrozumiteľný. Zostal smutný až do konca, najmä preto, že nerozumel ani obrazu, ktorý mu ponúkla pred oči tajomná Pani. Čo znamená premeniť divé zvery na pokojné baránky? Ako sa to robí?

Memorie biografiche (II., kap. 6), nám približujú ako sa don Bosco zoznámil s realitou priemyselného Turína v polovici XIX. storočia. Počas svojich štúdií v kňazskom konvikte sa často prechádzal ulicami Turína a to, čo videl, mu začalo jasne vysvetľovať obraz divých zvierat. Začítajme sa do riadkov, ktoré opisujú začiatky skúseností dona Bosca v Turíne.

Ísť ulicami Turína a popri rôznych malých továrňach, všade vládol veľký pracovný ruch, ale v ňom bolo veľa kriku, nadávok, mladých so zachmúrenými tvárami, ktorí boli nahnevaní na prísnych a často nespravodlivých zamestnávateľov. Neúmerná práca sa dotýkala aj chlapcov, ktorí by ešte potrebovali žiť v teple domova, s mamou a otcom… Tento dezolátny obraz sa prezentoval pred očami dona Bosca už od prvých dní jeho pobytu v Turíne. Prechádzajúc ulicami videl tie postavy mladých, často zgrupených aj do nejakej bandy, alebo smutných a uplakaných, ktorí zostávali osamotení. Často oslovoval tých menších, niečo im daroval, pýtal sa ich, čo vedia z náboženstva, či poznajú aspoň základné pravdy viery. Väčšinou však nevedeli odpovedať. V nedeľu a vo sviatočné dni zase videl veľké množstvo mladých, ktorí namiesto toho, aby išli do kostola, blúdili po námestiach, chodili do blízkosti hostincov, kde boli v nebezpečenstve hazardu a nemravných rečí. Z týchto skupiniek sa ozýval smiech, nadávky. Celý tento obraz mu živo ukazoval to, čo ako desaťročný videl v sne ako úlohu od najsvätejšej Panny: premieňať divé zvery na baránky. Toto je jeho pole. Nie raz sa mu stalo, že keď sa priblížil k mladým, smiali sa, hrešili a častovali ho rôznymi potupnými rečami. On však vnímal, že týmto mladým nemal kto lámať chlieb slova, nikto sa nad nimi nezľutoval, nikto si ich nevšímal. Tu don Bosco videl široké pole, ktoré čakalo na jeho horlivosť, ale pamätal na múdry výrok svätého Františka Saleského: „Je potrebné nasledovať kroky Božej prozreteľnosti, ale nie predbiehať ich.“ A tak, aj keď s trochou netrpezlivosti, očakával čas, ktorý bol pre neho určený.

Prosme si, aby sme aj my dnes videli mladých ľudí, ktorí nemajú chlieb Božieho slova, a aby sme mali v srdci vrúcnu túžbu naučiť sa, ako im ho rozlomiť a podať.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Mária a Jozef, nevesta a ženích

Nazaret by sa dal právom nazvať „domom čistej lásky“. Cirkev venuje osobitný priestor „čistej láske“ v Mariánskom misáli slávnosťou venovanou „Márii, Matke čistej lásky“.

Sväté schody – Scala Sacra

Popri zastaveniach krížovej cesty na košickej Kalvárii majú pútnici možnosť zastaviť sa a rozjímať o pašiových udalostiach aj na Svätých schodoch. Tie pozývajú v osobnej modlitbe a kajúcej pobožnosti, kľačiac vyjsť po všetkých stupňoch schodov až nahor.

Ctihodný Jozef Vandor

Jozef Vandor sa narodil v Maďarsku, v mestečku Dorogu (pri Ostrihome), 29. októbra 1909 roľníkom Sebastiánovi Wechovi a Marii Puchnerovej. O dva dni nato bol pokrstený a ako desaťročný prijal v Dorogu sviatosť birmovania.