Obsah
Spracovala: Iveta Sojková FMA / Foto: archív
Spolu s bratmi saleziánmi, s celou saleziánskou rodinou na Slovensku a s mladými sa pripravujeme vstúpiť do roka 100-ročnice príchodu saleziánov na Slovensko. Saleziánska charizma zapustila korene na Slovensku v roku 1924.
Významné výročia sú jednak pozvaním ďakovať Pánovi za všetky jeho dary, ale aj pozvaním ísť ku koreňom, ísť tam, kde sa to všetko z Božej milosti začalo, a čerpať z ducha počiatkov pre dnešok.
Táto storočnica inšpiruje ísť k úplne prvým nositeľom saleziánskej charizmy, k svätému Jánovi Boscovi, zakladateľovi saleziánov, a k svätej Márii Dominike Mazzarellovej, spoluzakladateľke sestier saleziánok.
Vďaka nim, vďaka ich otvorenosti voči Duchu Svätému, ktorým sa dali viesť, žije aj na našom Slovensku saleziánska charizma už sto rokov.
Priblížme si ako, kedy a kde došlo k prvému stretnutiu týchto dvoch svätých zakladateľov. Ono bolo ako semeno padnuté do zeme, ktoré prinieslo bohatú úrodu šírenia saleziánskej charizmy pre dobro a spásu chlapcov a dievčat, malých a chudobných celého sveta i nášho Slovenska.
Pozrime sa, ako stránky Kronistórie Inštitútu dcér Márie Pomocnice (sestier saleziánok) zachytávajú toto prvé stretnutie Jána Bosca a Márie Mazzarellovej v malej talianskej dedinke v Mornese, kde sa Mária Mazzarellová narodila a žila.
Radostná novina
Asi okolo 15. alebo 20. septembra 1864 don Pestarino (saleziánsky kňaz v Mornese, kde sa zrodil Inšitút dcér Márie Pomocnice) dostal list od dona Bosca, v ktorom mu píše, že sa zastaví v Mornese začiatkom októbra na sviatok materstva Panny Márie. Príde asi so stovkou chlapcov. Don Pestarino poveril Máriu Mazzarellovú a jej spoločníčky (boli to mornézske dievčatá, ktoré spolu tvorili združenie Dcér Nepoškvrnenej), aby sa postarali o stravu a nocľah pre chlapcov v jeho dome na Borgoalte.
Don Bosco v Mornese! A ony majú všetko pripraviť! To je ako ubezpečenie, že ho uvidia zblízka.
Očakávanie a slávnostné prijatie
Piatok 7. októbra 1864 bolo všetko hotové. Už o 11. hodine čakali, že don Bosco príde na obed. Skupina prišla až neskoro večer. Don Bosco nasadol na bieleho koňa dona Pestarina a niektorí speváci sa tiež prepychovo priviezli na somárikovi. Všetok ľud ich očakával v Mornese s dychovou kapelou. Keď prechádzal don Bosco, všetci si kľakli, prosili o požehnanie a prežehnávali sa. Spolu s ním vstúpili do kostola. Nasledovalo eucharistické požehnanie, večerné modlitby a potom večera a odpočinok.
Prvé vzájomné dojmy
Na druhý deň – 8. októbra v sobotu – don Bosco slúžil svätú omšu, len čo zazvonilo na Anjel Pána. Potom šiel spovedať, kde ho chlapci a muži zdržali až do desiatej a ešte by ho zdržali aj dlhšie, keby po neho nešiel don Pestarino, ktorý ho zobral k sebe na raňajky. Medzitým mu predstavil Dcéry Nepoškvrnenej, ktoré sa tam v ten deň zišli kvôli prácam, a poprosil ho, nech im dá požehnanie. Don Bosco rád súhlasil a tešil sa všetkému, čo o nich počul od direktora. Povzbudil ich vo vytrvalom konaní dobra a v pomoci druhým. Don Bosco sa pristavil len nakrátko. Tých zopár jednoduchých, vľúdnych a hrejivých slov stačilo na to, aby zapálilo novú horlivosť v duši Dcér, najmä v Máriinej. Hneď po tomto stretnutí sa zdôverila priateľke Petronile, že zakúsila čosi nezvyčajné, čo nepocítila nikdy predtým, čo si nevedela vysvetliť, ale čo jej dušu napĺňalo nebeským šťastím. Zdalo sa jej, že slová dona Bosca boli ozvenou slov, ktoré cítila v srdci, ale nevedela ich vyjadriť. Akoby don Bosco vyjadril jej vlastné pocity, akoby to už oddávna očakávala a teraz to konečne prišlo.
Všetko nasvedčovalo tomu, že don Bosco ešte bude hovoriť na verejnosti a tu neďaleko v dome chlapcov ešte uvidia zblízka jeho oči plné neba a svetlo jeho úsmevu. Kto ho videl, mal pocit, že videl Ježiša uprostred davu. Toľko Márii stačilo na to, aby prežívala šťastie v tejto novej atmosfére svätosti.
„Mali sme v tie dni čo robiť,“ vraví Petronila, „nemali sme ani kedy spať. Strávila som celú noc robením rezancov na obed pre chlapcov. Aj Mária sa namáhala vo dne v noci, nezáležalo jej na inom, len aby sa všetko vydarilo a aby sme mohli ísť počúvať dona Bosca. Keby ste ju videli večer, keď začalo slnko zapadať a don Bosco dával chlapcom slovko na dobrú noc. Vždy bola rýchla, ale vtedy akoby jej narástli krídla a pracovala za troch. Potom sa pekne upravila a odchádzala na dvor, skadiaľ mohla lepšie vidieť a počuť dona Bosca. Stála tam a počúvala celou dušou, len aby nestratila jediné slovo.
Všetky Dcéry Nepoškvrnenej, na ktoré don Bosco urobil silný dojem – ako aj na nás –, ho prišli počúvať. Ale žiadna nebola taká šťastná ako Mária. Keď som sa jej udivene pýtala, kde nachádza takú odvahu ísť dopredu medzi toľkých mužov a chlapcov, odpovedala: ,Don Bosco je svätý, svätý a ja to cítim.‘“
A keby čo i len trocha predvídala budúcnosť, ako by sa tešila z milého ťahu Panny Márie, ktorá pripravila prvé stretnutie dcér so svojím otcom. A to v jednu sobotu, na vigíliu dňa zasväteného Božiemu materstvu. Všetko akoby nasvedčovalo tomu, že je to jej dar.
Na druhý deň, v nedeľu 9. októbra, don Bosco slávil vo farskom kostole svätú omšu so svätým prijímaním. Žasol nad horlivosťou ľudu, ale najmä nad horlivosťou dona Pestarina, ktorý vošiel do spovednice v predchádzajúci večer, spovedal celú noc a ráno o deviatej ešte nevychádzal. Popoludní a na vešperách si mohol všimnúť nábožné správanie dievčat zoskupených okolo Márie a Petronily a na vlastné oči videl, čo don Pestarino určite nezabudol porozprávať o ich krajčírskej dielni a o začínajúcom oratóriu, ktoré už robilo dobro pre dievčenskú mládež.
Dobrý otec bol dojatý a požehnával malé Mornese, kde tieto dcéry zasievali plným priehrštím to isté zrno ako on a začínali už zberať bohaté klasy.
Významná súhra udalostí
Úžasné dielo Božej prozreteľnosti! V tom istom roku (1864), keď don Bosco neúnavne pracoval na stavbe veľkého chrámu (Baziliky Panny Márie Pomocnice v Turíne), ktorý sa stal monumentom jeho mimoriadnej lásky a horlivej oddanosti Panne Márii Pomocnici, v Mornese sa začali kopať základy ďalšej stavby (prvého domu budúceho Inštitútu dcér Márie Pomocnice – FMA). Stavby skromnejšej, ale v Božom pláne sa mala stať základom pre „živý pomník (Inštitút FMA) trvalej vďačnosti dona Bosca za jedinečné a mnohoraké milosti obsiahnuté od dobrej nebeskej Matky.
0 komentárov