Autor: Pavol Grach SDB / Foto: Barbora Kullačová

Zotrvať s Ježišom, aby Ježiš mohol žiť v nás.

Jánovo evanjelium nám okrem iných posolstiev ponúka svoj hlboký pohľad na to, čo znamená byť Ježišovým učeníkom. Objavíme to vtedy, keď si v Evanjeliu podľa Jána všimneme grécke sloveso menein¸ prípadne podstatné meno, ktoré sa od neho odvodzuje –moné. Prekladá sa viacerými spôsobmi podľa kontextu danej state: bývať, spočívať, zostať, prebývať, urobiť si obydlie, domov, zotrvať.

Hoci Jánovo evanjelium sa často označuje ako najvyššie, najduchovnejšie, mystické, prekvapivo však objavujeme, že je hlboko – a môžeme povedať najhlbšie – ľudské. V Jánovom evanjeliu vidíme Ježiša, Božie slovo, ktoré prebýva medzi ľuďmi, postavilo si stan medzi nami. A Ježiš neváha vytvárať si hlboké ľudské vzťahy s ľuďmi. Všimnime si teraz state z Jánovho evanjelia, v ktorých nájdeme rôzne podoby gréckeho slovesa menein.

Ján Krstiteľ nám svedčí, že Duch, ktorý ako holubica zostupoval z neba, spočíval na ňom. A v nasledujúcom verši opäť podčiarkuje: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten… (Jn 1,32 – 33).

Keď prví učeníci počuli od Jána svedectvo o Ježišovi, Božom baránkovi, opýtali sa ho: Učiteľ, kde bývaš? Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho (Jn 1,38 – 39).

Záver rozpravy o Ježišovom stretnutí so ženou Samaritánkou nám hovorí o tom, ako mnohí Samaritáni z tej dediny uverili v Ježiša pre slovo ženy, ktorá svedčila. Oni prišli k nemu a prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni (Jn 4, 39 – 40).

V kapitole o chlebe života nachádzame Ježišovu výzvu: Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom (Jn 6, 56). Toto sloveso je skryté, ale silne prítomné aj v Ježišovej dramatickej otázke Dvanástim: Chcete aj vy odísť? Inými slovami: Zostanete so mnou?

Keď sa v 8. kapitole pridávajú k Ježišovi noví učeníci, upozorňuje ich: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,31 – 32).

Aj vo svojej rozlúčkovej reči je táto téma silná a mohli by sme povedať rozhodujúca. Ježiš hovorí: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!A ponúka svojim učeníkom tú najväčšiu hodnotu, večné spoločenstvo s ním: aby ste aj vy boli tam, kde som ja (Jn 14, 2 – 3).

V pokračovaní tejto reči nasleduje výzva, takmer rozkaz pre učeníkov: Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne…Ostaňte v mojej láske! (Jn 15,4 – 9).

Ak si pozorne prečítame tieto verše, objavíme, ako nás toto evanjelium vedie do živého, intímneho spoločenstva s Ježišom. Na začiatku Ježiš pozýva učeníkov tam, kde býva, a oni tam zostávajú, je ochotný ostať u tých, ktorí ho o to prosia ako Samaritáni. Táto jeho prítomnosť, jeho prebývanie v učeníkoch sa odohráva tromi spôsobmi: jedením jeho tela, pitím jeho krvi a zotrvávaním v jeho slove. Učeník je teda ten, kto hľadá, kde Ježiš prebýva, kto zotrváva s ním, neodchádza od neho. Takto sa stáva všemocným v modlitbe a schopným prinášať ovocie.

Každý salezián je tiež učeníkom Ježišovým, a ak chce mať ducha rodinnosti a spoločenstva, mal by byť citlivý na tieto riadky evanjelia. S akou láskou a nežnosťou, ale aj naliehavosťou Ježiš vytvára spoločenstvo s tými, ktorí v neho veria! Toto spoločenstvo s ním však, ako sme videli, má aj dramatické momenty, chvíle, keď sa my alebo ľudia okolo nás rozhodujú, či odísť, alebo zostať.

Tieto verše evanjelia nám silne pripomínajú aj svätého Františka Saleského, ktorý hovorieval a iným ponúkal slová: Nech žije Ježiš! (fr. Vive Jesu!). Vskutku, Ježiš žije, my nemusíme jemu priať život, táto veta je upriamená na nás: Ježiš totiž má žiť v nás. „Toto nie je len modlitba, aby sme Ježiša nejako napodobňovali, je to modlitba, aby Ježiš mohol žiť a bývať v nás“ (E. McDonnell).

Inšpirované podľa M. T. Winstanley, Salesian Gospel Spirituality, Bolton, 2020