Saleziáni čítajú evanjelium
Lk 15, 1 – 2

Spracoval: Pavol Grach SDB / Foto: Barbora Kullačová

Prvé dve kapitoly Evanjelia podľa Lukáša nám umožňujú dobre porozumieť Boha, ktorý sa nám zjavil. Toto evanjelium nám však prináša aj ďalšie dôležité črty Božej lásky.

V prvých dvoch kapitolách Boh vylieva na svet svoju lásku plnú radosti a stretáva ľudí otvorených tejto láske. Zachariáš a Alžbeta, Mária, Simeon a Anna. Na svete je však aj veľa hriešnikov a od Boha vzdialených ľudí. Ako sa na nich pozerá Boh?

Ježiš a hriešnici

Vo svojej 15. kapitole nám Lukáš evanjelista predstavuje Ježiša, ktorý neváha prijať mýtnikov a hriešnikov, teda ľudí, ktorí boli takto označovaní vtedajšou spoločnosťou. Aj v 7. kapitole nám Lukáš veľmi podrobne rozpráva o tom, ako si Ježiš necháva umyť nohy od hriešnej ženy, čo vzbudzuje pohoršenie jeho hostiteľa. Ježiš sa teda venuje tým, ktorí k nemu prichádzajú a sú otvorení pre slovo, čo hovorí. Ježišov dialóg s nimi sa premenil aj na stretnutie sa s nimi v ich prostredí. Farizeji a zákonníci, ktorí sami nevedeli prijať jeho slovo, využívajú túto skutočnosť na to, aby ho verejne pranierovali. Podľa ich predstáv „spravodliví“ sa musia držať ďaleko od „hriešnikov“, aby sa nepoškvrnili. Ježiš však nedbá na toto ich pohoršenie, ba čo viac, adresuje im podobenstvo, ako doslovne hovorí text, ktoré však pozostáva z troch podobenstiev.

Ježišovo slovo

Ježišov postoj reprezentuje Boží postoj voči každému človekovi v jeho situácii. Je to postoj prijatia a postoj ochoty vstúpiť do jeho sveta a rozprávať sa s ním. Text nám hovorí o dvoch cestách. O hriešnikoch, ktorí prichádzali počúvať Ježišovo slovo, a o Ježišovi, ktorý je ochotný ísť do ich prostredia aj napriek tomu, že nábožnosť vtedajšej doby takéto spoločenstvo odsudzovala.

Tieto verše nás upozorňujú na centrálnosť Božieho slova. Ježiš nevstupuje do prostredia hriešnikov skôr, než by oni mali túžbu počuť jeho slovo. Nevstupuje tam jednoducho len preto, že mu zabezpečujú pohodu a dobrú hostinu, ale preto, že tam sa s nimi môže rozprávať a stretnúť aj mnohých iných, ktorí dostanú pozvanie od iného mýtnika hriešnika, ako to bolo aj v prípade Matúša. Takto sa Ježiš dostáva k ďalším a ďalším, lebo obrátení hriešnici sú najlepší apoštoli hriešnikov.

Ježišov postoj a náš apoštolát

Ježišov postoj prijímania hriešnikov a stolovania s nimi je pre nás veľkou inšpiráciou. V prvom rade si musíme uvedomiť, že Boh hľadá tých vzdialených. Ježiš prišiel preto, aby hľadal to, čo sa stratilo, a priviedol bližšie to, čo sa vzdialilo. Stačí mu snaha, ochota človeka počúvať. Mali by sme si osvojiť pohľad na ľudí okolo nás, ktorý bude jasne vnímať, či a do akej miery sú otvorení Božiemu slovu, a tiež uvažovať, ako vstúpiť do ich sveta, aby v dialógu s Bohom mohli rásť. Bolo by však veľmi smutné, keby sme niekoho vylúčili z tejto možnosti len preto, že patrí do nejakej skupiny, ktorú spoločnosť alebo väčšina neobľubuje.

Ak teda nachádzame náznaky otvorenosti, potom neváhajme vstúpiť s ním do dialógu, vojsť do jeho prostredia a pomocou neho stretnúť nových ľudí. Lebo saleziánske a vôbec kresťanské poslanie sa nemôže zastaviť pri stabilizovanej skupinke. Hľadá vždy nové a nové horizonty.

Nie je našou úlohou iba sterilne sa pýtať na to, kto sú dnes tí „verejní hriešnici“, ale potrebujeme hľadať cesty, ako sa konkrétne priblížiť k ľuďom a ako im sprostredkovať Božiu tvár plnú záujmu o nich a plnú lásky, ktorá by sa ich dotkla.

(Inšpirované M. T. Winstanley: Salesian Gospel Spirituality, Bolton, 2020)