Zhováral sa: Daniel Holúbek SDB / Foto: Archív

Už sú to štyri mesiace, čo náš spolubrat Michal Vojtáš prebral na svoje plecia ťarchu inštitucionálnych povinností a v prísne tajných kruhoch prestížnej vzdelávacej ustanovizne (akou UPS nepochybne je) začal byť známy ako „Magnifico junior“ (čítaj prorektor). Aby sme zahnali zvedavosť čitateľov tohto informačného kanálu, spýtali sme sa ho niekoľko dobre mierených otázok.

Mišo, ako sa máš?

Dzivo.

Dobre, prejdime k veci. V čom spočívajú povinnosti prorektora pápežskej univerzity?

Podľa štatútov mám byť „nápomocný“ rektorovi. Konkrétne ide najmä o to – rozprávať sa s rektorom o najdôležitejších problémoch a výzvach. Keďže rektor prišiel do Ríma len v lete z marginálnej severskej provincie, mojou úlohou je tiež zasväcovať ho do spletitosti rímskej mentality. A okrem toho som riadil transformáciu oddelenia pre komunikáciu, spoločne sprevádzame doktorandov, venujem sa vzťahom s inými saleziánskymi univerzitami…

Nemálo bratov saleziánov na Slovensku pozná Andreu Bozzola zo školských lavíc. Aký je ako spolupracovník? (Andrea Bozzolo je rektor Saleziánskej pápežskej univerzity v Ríme.)

Bozzolo má pomerne jasnú predstavu o tom, ako skvalitniť univerzitu. Jeho silnou stránkou je, že otvára aj také témy, ktoré zostali akoby paralyzované komplexnosťou prostredia. Usiluje sa o to, aby na univerzite zavládol tímový duch. Ale dá sa s ním hovoriť dosť otvorene, určite nie je jeho cieľom urobiť tu z toho jednu veľkú Crocettu. (Crocetta – Saleziánsky teologický inštitút v Turíne.)

Nespôsobuje problémy, že si neprešiel formáciou prestížnej milánskej školy?

Je pravda, že moja formácia bola skôr v znamení projektovej mentality podľa vzoru Štefana Coveyho a chýbajú veľké syntézy symbolickej evidencie. Ale netreba sa báť, že by medzi nami pri neformálnych stretnutiach vládlo len akési trápne ticho. Obaja máme záujem o saleziánske, pastoračné a formačné témy, kultúru, výzvy postmoderného sveta… Hoci, a to treba povedať otvorene, počas týchto prvých mesiacov boli takmer vždy na programe najmä pracovné témy.

Michal čiluje (oddychuje)

Prednedávnom si vydal svoju novú publikáciu o vývoji saleziánskej pedagogiky od dona Ruu až po dnešok. Nechýba ti pre tvoje nové povinnosti tá všetkým dobre známa eufória z hodín a dní presedených pri MS™ Worde?

Snažím sa týždenne nájsť si aj niekoľko hodín na písanie a premýšľanie. Keď si totiž na univerzite a nevenuješ svoj čas výskumu a akademickej práci, je to ako byť v oratku, ale nikdy nevyjsť na ihrisko, pretože píšeš projekty.

Kedy nás opäť poctíš svojou prítomnosťou na rodnej hrude?

Na Veľkú noc by sme sa azda mohli vidieť. Keď teda prehrmí omikron.

Držíme ti palce, Mišo, a veríme, že to ešte ďaleko dotiahneš!

(Michal Vojtáš nevidel prepis rozhovoru a nič v ňom nezmenil.)