Autor: Jozef Luscoň SDB / Foto: autor

V roku 2024 si saleziánska spoločnosť na celom svete pripomína 200. výročie sna, ktorý mal deväťročný Janko Bosco.

Vo sne sa ocitol na veľkej lúke plnej chlapcov a tí riadne nadávali. Janko medzi nich vletel a chcel ich ručne-stručne poučiť, ako sa majú správať. No vtom sa mu zjavil mladík – Pán Ježiš, ktorý mu povedal, že nie bitkou, ale láskavosťou ich treba meniť.

Keď sa Janko rozplakal, že to nedokáže, objavila sa krásna Pani, kývla rukou a z chlapcov sa stali zvery. Kývla ešte raz a z chlapcov sa stali pokorné ovečky. A zmeniť ich, to bolo poslanie pre Janka. A vznešená Pani ešte dodala: „Buď pokorný, statočný a silný“ A keď Janko opäť trochu rumázgal, dodala: „Ja ti budem učiteľkou. Príde čas, že všetko pochopíš.“

Sen sa stal realitou

Jankovi sa sen začal napĺňať, stal sa kňazom, vychovávateľom, založil rehoľu, mal nasledovníkov a na konci života ozaj pochopil, o čo išlo v jeho živote – obetovať sa za dobro mladých, za ich budúcnosť.

Sen z deviatich rokov pozná každý salezián a istotne ho poznal aj don Titus Zeman. Zo sna ide veľa inšpirácií, no dôležitý odkaz je, že treba sa k mladým blížiť s láskavosťou. Tá otvorí ich srdce a začnú dôverovať. Vznikne priateľstvo a potom sa mladý dá aj duchovne viesť a vychovávať. A tak sa usmerní na skvelú budúcnosť, ktorá sa končí v nebi.

Sen realizovaný donom Titusom

Svedectvá Titusových žiakov z Biskupského gymnázia v Trnave išli jednoznačne tým smerom, že don Titus láskavosť ozaj používal na vytváranie priateľských vzťahov. Svedčia, ako ich po miništrovaní pozýval na raňajky a priateľsky sa s nimi rozprával. Aj večerné slovká, ktoré mával k študentom, sa niesli v priateľskom ovzduší. Keď bolo treba chlapcov pokarhať, vedeli, že to príde vtedy, ak si napravil okuliare. Akoby chytal odvahu na prísnejšie slová. Ale vždy sa to skončilo opäť nežne.

A aj ľudia zo Šenkvíc, kde pôsobil ako kaplán, hovoria, ako ich láskavo bral po vyučovaní na zamrznuté pláne smerom na Modru. Tu im na korčuliach robil „lokomotívu“ a so smiechom ťahal celý detský vláčik. A o láskavosť ho neokradla ani basa. O tom svedčia zase jeho rodinní príslušníci.

Sen, ktorý dáva krídla

Rok 2024 sa v saleziánskej rodine nesie v duchu storočného jubilea príchodu saleziánov na Slovensko a tiež v duchu hesla, ktoré dáva na rok 2024 hlavný predstavený saleziánov don Ángelo Artime: Sen, ktorý podnecuje k snívaniu. Srdce, ktoré mení „vlky“ na „baránky“.

Tieto dve udalosti sa dajú pekne spojiť, pretože sen Janka Bosca sa realizoval aj na Slovensku. Aj tu sa počas dlhých sto rokov našli ľudia, ktorí sen snívali i realizovali, a jedným z nich bol blahoslavený don Titus Zeman. Ba ten zo sna nepoľavil ani v čase totality a realizoval ho aj v tomto ťažkom období.

Rok vďačnosti

Takže rok 2024 je Rokom vďačnosti za všetky sny, ktoré za sto rokov saleziáni a ich priatelia uskutočnili na Slovensku. Je symbolické, že jubileum sa začína práve pri relikviách blahoslaveného dona Titusa vo Vajnoroch, v deň jeho prechodu do neba 8. januára.

Všetci ste teda pozvaní snívať i ďakovať, aký dobrý je Pán a akí krásni môžu byť mladí ľudia, ak zrealizujú Božiu vôľu – Boží sen o nich i o nás.