Autor: Yvonne Reungoat FMA / Spracovala: Iveta Sojková FMA / Foto: Archív FMA

Prežívame čas prázdnin, ku ktorým patria letné tábory detí a mladých, ale aj osobné a rodinné dovolenky. Na obohatenie v tomto prázdninovom čase vám ponúkame reflexiu emeritnej generálnej predstavenej Inštitútu dcér Márie Pomocnice (sestier saleziánok) sestry Yvonne Reungoat FMA o rodine ako Božom sne pre ľudstvo. Spolu s ňou môžeme uvažovať nad krásou rodiny a ďakovať Pánovi za tento jeho úžasný dar, na ktorý vždy budeme hrdí.

Krása rodiny

Pýtame sa: Môže sa dnes hovoriť o kráse rodiny? Na základe čoho môžeme vkladať do nej svoju dôveru? Keď hovoríme o jej kráse, nie sme azda vzdialení od reality, ktorá nám často namiesto krásy ukazuje utrpenia, rany, nevyliečiteľné konflikty, až si myslíme, že časy rodiny už pominuli?

Emeritná generálna predstavená Inštitútu FMA sestra Yvonne Reungoat FMA

Krása rodiny nachádza svoj základ:
– v súhlase Boha so spojením medzi mužom a ženou,
– v otvorenosti a službe životu vo všetkých jeho fázach,
– v povolaní rodiny k láske, k zjavovaniu Boha Stvoriteľa a Spasiteľa a k zjavovaniu lásky medzi Kristom a Cirkvou.

Rodina môže krásnieť meditatívnym čítaním Božieho slova, ktoré je zdrojom života a lásky pre rodinu, pretože účinkuje v srdciach prostredníctvom „umeleckej práce“, ktorá modeluje, vytvára manželskú a rodinnú spiritualitu a podporuje jej vernosť. Rodina, ktorá sa spolu modlí, ostáva zjednotená – potvrdil opäť pápež František v Dubline na IX. svetovom stretnutí rodín (2018).

Vo sviatostnom manželstve Kristus prijíma ľudskú lásku, očisťuje ju, privádza k plnosti a daruje manželom spolu so svojím Duchom schopnosť prežívať ju prostredníctvom života viery, nádeje a lásky. Manželia tak budujú Kristovo telo a vytvárajú domácu cirkev. Bez Ježiša ľudská láska stráca pôvodnú krásu.

Rodina je ikonou Trojice, ikonou Cirkvi. „Aby Cirkev naplno pochopila svoje tajomstvo, pozerá sa na kresťanskú rodinu, ktorá ho predstavuje autentickým spôsobom“ (Amoris laetitia 67). Záchranou rodiny nielenže sa Cirkev stáva sama sebou, ale Boh ukazuje svoju tvár svetu v ľudskom utkávaní rodinných vzťahov, uskutočňuje svoj sen s ľudstvom, zjavuje autentickú krásu existencie bratov a sestier v Kristovi napriek výzvam, ktorými môže byť poznačená. Rodina je naozaj veľkonočnou realitou uprostred ťažkostí a nádejí.

Rodina uprostred ťažkostí a nádejí

Krása rodiny, ako o nej sníva Boh, neodstraňuje automaticky jestvovanie krehkosti, kríz a problémov, ktoré sa jej dotýkajú. Mnohé spoločnosti rodinu neochraňujú a hľadajú všetky spôsoby, ako ju zničiť.

Rodina je často ponechaná sama na seba, a to práve od inštitúcií, ktoré by ju mali podporovať, tak po ekonomickej stránke, ako aj a predovšetkým na úrovni sprevádzania v ľudskom a duchovnom raste.

Na IX. svetovom stretnutí rodín v Dubline (2018) viaceré rodiny vydali svedectvo o tom, že keď čelili značným výzvam a ťažkostiam, dokázali sa „znovu zrodiť“ vďaka solidarite, odpusteniu a láske iných rodín a vďaka nim aj objavili lásku Otca, pretože Boh miluje prostredníctvom našich prejavov lásky.

Svet naliehavo potrebuje „revolúciu lásky“, nežnosti a táto revolúcia sa začína v srdci rodiny. Nie je to hlučná revolúcia, ale s účasťou všetkých a vyjadruje sa cez malé gestá dobroty, ľudskosti, ktoré osvetľujú rutinu každodennosti.

Každá rodina, komunita, spoločenstvo môžu prežívať túto „revolúciu lásky“ prostredníctvom slov a skutkov, ktoré pretkávajú každodennosť láskou a zaodievajú ju do dobroty, vzájomného žehnania, odpustenia. Môže nám v tom pomôcť modlitba a rozjímanie nad Hymnom na lásku od svätého Pavla (1 Kor 13, 4 – 7), ktorý predstavuje exhortácia pápeža Františka Amoris laetitia v 4. kapitole a konkrétnym spôsobom ho aplikuje na rodinu.

Starať sa o rodinu

Prvý rozmer starostlivosti nespočíva v dávaní, ale v uznaní, ktoré je naplnené sympatiou k rodine a vďačnosťou za ňu. Naozaj, rodina vyjadruje Boží sen pre ľudstvo. Je to sen o jednote a spoločenstve, o domácej cirkvi, kde je každý chcený, prijatý ako dar, sprevádzaný na ceste, aby sa stal sebou samým a dal to najlepšie zo seba spoločnosti a Cirkvi.

Povolaním rodiny je vytvoriť zo sveta jeden „dom“, v ktorom nik nie je osamelý, nechcený, vylúčený. Rodina dokresľuje realitu, niekedy šedú a nepriehľadnú, farbami bratstva, obrany krehkých osôb, jasnou vierou, aktívnou nádejou, solidaritou a sociálnym cítením (porov. Amoris laetitia 184).

Základným aspektom starostlivosti o rodiny je sprevádzanie rodín, aby sa rozpoznali ako miesto nežnosti, vzťahov, ktoré sa znova rodia každý deň konkrétnym gestom, pohladením, láskavým pohľadom na vlastného manželského partnera a deti, ktorý robí všetko novým, uzdravuje rany, zmieruje a otvára pre cestu odpustenia a vzájomného prijatia.

Solidarita medzi rodinami, cítenie blízkosti spoločenstva vo chvíľach ťažkostí a krízy v nich obnovuje istotu, že pri nachádzaní odvahy znova začínať nie sú ponechané len na seba.

Samotné rodiny sú pozvané zapojiť sa do rodinnej pastorácie v súlade s orientáciami Cirkvi pre sprevádzanie mladých, nech v nich dozrieva pohľad na život a rodinu v línii s kresťanskými hodnotami, aby pestovali túžbu založiť si rodinu podľa Božieho plánu.

Pomôžme mladým pochopiť, že rodina je naozaj prvou školou, kde si osvojujeme nezištný rozmer lásky, kde dozrievame v afektivite, počnúc tým, že sa cítime prijatí ako osoby, kde vzťahy nie sú funkčné a kde je možné zakúsiť radosť z daru a drahocennosť viery. Kiež mladí môžu vidieť v rodine miesto autentických vzťahov a prvý zdroj, ktorý dáva základy harmonickému vývoju osoby počas rastu.

Sami mladí v odpovediach na dotazník k synode o mladých potvrdili dôležitosť rodiny, dokonca nostalgiu po rodine. Chceme udržať túto ich túžbu v bdelosti, aby boli „pútnikmi na ceste za svojimi snami“ tým, že ich budeme sprevádzať pri premene ich snov na budúcu realitu, aby si založili rodiny podľa Božieho úmyslu, rodiny, ktoré každodenne obnovujú rozhodnutie pre vernosť ako cestu ľudského dozrievania a opravdivého šťastia.

V rámci pastorácie rodín môžeme ponúknuť aj špecifické iniciatívy. Napríklad pripraviť formačné či modlitbové stretnutia, aby živili manželskú a rodinnú spiritualitu, alebo podporovať vytváranie sietí solidarity typu „rodiny rodinám“.

Nech Pán môže vidieť, že jeho sen sa stáva realitou v rodinách, komunitách, spoločenstvách pre autentické šťastie svojich synov a dcér. Preto sa s dôverou utiekajme k Rodine z Nazareta.