Autor: Viktória Norisová, Barbora Okruhľanská / Foto: Pexels

S narastajúcim vplyvom digitálnych technológií je úloha rodiča o čosi náročnejšia. Okrem bežných výchovných situácií by mal byť sprievodcom svojich detí v spleti aplikácií a online obsahov. Ani pre rodičov, ktorí sú mediálne zdatní, to však nie je vždy jednoduché a aj ich deti vedia často prekvapiť.

ANKETA

= Čo je pre vás v digitálnej dobe najväčšou rodičovskou výzvou?

= Podeľte sa s nami o zážitok, keď vás deti v dobrom alebo v zlom v súvislosti s technológiami prekvapili – možno nachytali napriek vašim mediálnym zručnostiam.

Zuzana Petruľáková, autorka blogu www.spokojnamamina.sk

1. Byť deťom dobrým príkladom – najmä čo sa týka používania mobilu.
2. Napadá mi situácia, ako sme nedávno boli na chate aj s kamarátmi a naše deti vstali prvé, rýchlo sa obliekli a potichu opustili izbu. Najskôr zožali pochvalu, aké sú tiché a tolerantné, že dávajú pozor, aby nikoho nezobudili, ale časom sa ukázalo, že vstávajú (aj) preto, lebo ráno si mohli nerušene zapnúť a sledovať televíziu – ktorá bola počas dňa, samozrejme, zakázaná.

Peter Novák, marketér a PR špecialista

1. Výziev je viac. Vysvetliť deťom, čo sú a o čom sú tieto médiá, mať pod kontrolou obsah ich sledovania (napríklad aj detský YouTube Kids nás občas prekvapí nevhodným obsahom), mať správnu mieru času stráveného pri týchto médiách, ale aj popasovať sa s tlakom ,,zvonku“, trendmi, ktorým je ťažko sa vyhnúť, napríklad Huggy Wuggy a pod.
2. Prekvapilo nás, keď si manželka odinštalovala YouTube z mobilu a jedno z našich detí (7 rokov) si túto aplikáciu znova nainštalovalo. Tiež si našli možnosť cez hlasové vyhľadávanie bez toho, aby sme ich to naučili.

Alžbeta Mohyláková, redaktorka Slovo+

1. Najnáročnejšie je pre mňa ustrážiť si vlastný čas na sociálnych sieťach a pri digitálnych technológiách. Snažím sa teda dávať si pozor na to, aby ma moje deti videli čo najmenej s mobilom v ruke alebo za počítačom, keďže viem, že rady všetko opakujú.
2. V mobile som kvôli testovaniu mala stiahnutú jednu aplikáciu na hry a vzdelávacie aktivity pre deti od dvoch do štyroch rokov. Potrebovala som prebaliť mladšieho syna (5 mesiacov) a nechala som staršieho (19 mesiacov) počúvať pesničky v ukotvenom playliste na mobile. Po chvíli som sa vrátila a môj synátor si pozeral nejakú anglickú rozprávku pre jeho vekovú kategóriu, z čoho som bola v miernom šoku. V ešte väčšom šoku som bola, keď som prišla na to, že sa sám dostal do spomínanej aplikácie a tam si z možností vybral presne to, čo chcel, hoci to nikdy predtým nevidel. Bol to však priestor na to, aby sme si spolu sadli a aplikáciu otestovali spoločne, takže to bol v konečnom dôsledku veľmi užitočne strávený spoločný čas.

Daniel Grigar, marketér

1. Nájsť balans medzi tým, dopriať deťom technológie a naučiť ich ovládať sa, kedy majú dosť. Naším cieľom nie je deti izolovať, skôr im pomôcť nájsť mieru v čase, ktorý pri technológiách strávia a aký obsah prijímajú. Výzvou pre nás je však aj naše sebaovládanie v tom, v akej situácii a na čo dané zariadenie používam, nielen bezhlavo ,,swajpovať“. Dôležité je deťom komunikovať a vysvetľovať, prečo mám v ruke mobil a čo na ňom robím.
2. Nemáme taký.

Päť zásad digitálneho rodiča

(alebo Ako vychovávať dieťa v digitálnej dobe a nezblázniť sa)

1. Uvedomujem si, že technológie sú obrovskou súčasťou dnešného sveta a že patria aj do života môjho dieťaťa. No nikdy nie sú pre našu rodinu prioritou. Každý deň sa preto starám o to, aby malo moje dieťa dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, rozvíjalo vzťahy v kolektíve, čítalo knihy, zabavilo sa aj bez mobilu v ruke…
2. Nerobím z digitálneho sveta vedu ani bu-bu-bu, usilujem sa orientovať v technológiách a aplikáciách, ktoré dnes deti bavia. Spolu s dieťaťom hľadám spôsoby, ako digitálne médiá využiť na dobro a pomáham mu správne reagovať, keď sa k nemu cez ne dostane niečo zlé.
3. Uvedomujem si, že som ako rodič vzorom, že dieťa moje správanie týkajúce sa technológií napodobňuje. Preto sa vždy najprv venujem človeku vedľa mňa, až potom mobilu, tabletu, notebooku či telke. Svedčím tak o tom, že my ľudia musíme byť vždy pánmi nad technológiou, nie ona nad nami.
4. Skôr ako dám svojmu dieťaťu do rúk mobil, tablet či počítač, dohodnem si s ním pravidlá používania (časový limit, aký obsah má povolené sledovať) i možné následky porušenia týchto pravidiel. Zo spálne, z kuchyne či jedálne urobím nedigitálnu zónu, ktorá platí pre všetkých členov rodiny.
5. Uvedomujem si, že som zodpovedný za svoje dieťa a za to, čo v mobile sleduje, preto sa nebojím mať nároky.
   Vyhýbam sa extrémnym postojom – prílišné zakazovanie technológií bez vysvetlenia či prílišná sloboda ich používania bez zdravej kontroly. Vzdelávam sa v mediálnej výchove a osvojujem si argumenty, keď treba dieťaťu niečo vysvetliť, napríklad nepovoliť príliš agresívne hry či nevhodné videá. Nedám sa ľahko ovplyvniť, keď chce dieťa technológiu získať plačom, prosíkaním či sľubovaním zázrakov.