Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Rodina ako loď

„Rodina je domácou cirkvou; v nej sú manželia a deti povolaní spolupracovať na prežívaní Kristovho tajomstva, a to prostredníctvom modlitby a lásky, realizovaných v konkrétnosti každodenného života a situácií, vo vzájomnej starostlivosti schopnej sprevádzať, aby nikto nebol vylúčený a opustený. Nezabúdajme, že prostredníctvom sviatosti manželstva je Ježiš prítomný na tejto lodi, na lodi rodiny.“

Božia nežnosť nemôže zlyhať

„Často sa v živote trápime, pretože musíme zanechať veľa vecí: niektoré istoty, roky mladosti, trochu zdravia, možno drahé osoby… Nuž, ak sú v živote ľudia a veci, ktoré skôr či neskôr musíme zanechať, je tu prítomnosť, ktorá nás nikdy neopustí, jedna základná istota, ktorá nás bude vždy sprevádzať a ktorú nikdy nič a nikto nedokáže vymazať: Boh nemôže opustiť pozíciu môjho otca. Boh nás nikdy neopúšťa, pretože nemôže opustiť skutočnosť, že je nám otcom.“

Ježišov krátky testament (15. mája 2022)

„Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). Toto je testament, ktorý nám zanechal Kristus, základné kritérium, podľa ktorého môžeme rozoznať, či sme naozaj jeho učeníci, alebo nie: prikázanie lásky. Má dva základné prvky:

Ježišova láska k nám – „ako som ja miloval vás“.

Láska, ktorú máme žiť – „milujte sa navzájom“.

Tieto slová hovorí v tmavej noci. V temnotách a búrkach života je totiž toto podstatné: „Boh nás miluje.“ V centre je naše žasnutie z objavu, že sme milovaní. H. Nouwen napísal: „Ešte prv, než nás uzrel ktokoľvek z ľudí, videli nás milujúce oči Boha. Ešte prv, než nás niekto počul plakať či smiať sa, počul nás náš Boh, ktorý má uši pre nás. Ešte prv, než k nám prehovoril niekto v tomto svete, prihovoril sa nám hlas večnej lásky.“ Toto je naša sila: sme milovaní Bohom.

Sväté medzi hrncami

Pápež si spomenul, čo hovorievala svätá Terézia z Avily svojim sestrám: svätými sa máme stávať „medzi hrncami v kuchyni“. Lebo tam sa uskutočňuje, „aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“. Toto „ako“ nie je len pozvanie napodobňovať Ježišovu lásku; znamená to, že môžeme milovať len preto, lebo on miloval nás, lebo dáva našim srdciam svojho vlastného Ducha, Ducha svätosti, lásku, ktorá nás uzdravuje a premieňa. Tak ako som ja milovaný, môžem milovať druhých. Vždy láska, ktorú dávam, je spojená s láskou Ježiša ku mne. Tak to má byť. Tak ako ma on miloval, môžem milovať i ja. Takýto jednoduchý je kresťanský život, taký jednoduchý! My ho komplikujeme mnohými vecami, ale on je taký jednoduchý.

František sa pýta: „Dávaš almužnu?“

„Povedz mi, dávaš almužnu?“

„Áno, otče, dávam chudobným almužnu.“

„A keď ju dávaš, dotýkaš sa rukou tej osoby alebo ju len hodíš a hneď si utrieš ruku?

Zapýria sa:

„Nie, ja sa ich nedotýkam.“

„Keď dávaš almužnu, hľadíš do očí tej osoby, ktorej pomáhaš, alebo pozeráš inam?“

„Nie, nehľadím na ňu.“

Dotýkať sa a hľadieť, dotýkať sa Kristovho tela trpiaceho v našich bratoch a sestrách a hľadieť naň. Toto je veľmi dôležité. Toto znamená darovať život.

Svätosť je vždy originálna

„Svätosť je vždy originálna“ – citoval pápež František blahoslaveného Carla Acutisa. „Neexistuje svätosť typu fotokópia, svätosť je originálna pre mňa i pre teba, pre každého. Je jedinečná a neopakovateľná. Áno, Pán má plán lásky pre každého, má sen pre tvoj život, pre môj život, pre život každého z nás. Čo by ste chceli, aby vám povedal? Neste ho vpred s radosťou.“