Text a Foto: Juraj Ledecky

Ahoj kamarát, vítam ťa pri pokračovaní misijného života v Nairobi v Keni mojimi očami. Cez rôzne situácie ti priblížim, ako to tu u nás chodí.

Omša

Jednu nedeľu sme sa s mamou John, našou kuchárkou, vybrali do kostola v slume Kuwinda. Bolo príjemné zažiť slávenie sv. omše aj inde, ako len v našom centre. Príchod kňaza bol obohatený štyrmi dievčatami, ktoré ho tanečným krokom sprevádzali celým kostolom až k oltáru. Potom počas omše ešte pár krát zatancovali. Na moje prekvapenie bol kostol relatívne prázdny. Očakával som, že Afrika bude plná veriacich ľudí. V podstate aj je, no ľudia veria v kadejaké čudá, majú nespočetné množstvo cirkví a ich viera je ľahko ovplyvniteľná.

Pôst

Naše centrum je však katolícke, a preto sme popolcovou stredou začali obdobie pôstu. Ja som v ten deň dodržal všetky podmienky, no chlapcov sme nenútili zdržať sa pokrmov. Navyše oni stále jedia len trikrát denne a mäso mávajú výnimočne. No boli aktívni v rámci klubu umenia. Spoločne sme vyrobili zastavenia krížovej cesty, ktoré nakreslili veľmi rozkošne.

Vytvorili sme si aj kríž z prírodných materiálov, na ktorý som nesmierne hrdý. Výroba bola vzrušujúca, o čom svedčia aj polámané nožnice, ktoré Eugen zničil pri vytínaní bambusu. Ak niečo našich chlapcov baví, vložia sa do toho celí, ale ak nie, spolupráca je nesmierne náročná, no zároveň ma učí veľkej trpezlivosti.

Psychika

Niekedy by som si prial mať aspoň nejaké základy z psychológie, aby som ich vedel lepšie pochopiť. Napríklad, keď som im zadal úlohu nakresliť seba, ako sa vidia teraz a ako v budúcnosti. Jeden nakreslil ženu, druhý pštrosa, ďalší náhrobný kameň… Asi neporozumeli zadaniu. Taktiež mi nejde do hlavy, prečo si vyrábajú okuliare z drôtu, ktoré potom nosia na hlave. Ale nie len chvíľu, nosia ich denne. Možno sa tak cítia inteligentne?

Potom je tu davová psychóza. Najprv si všetci vyrábali ružence, (mimochodom už neexistujú, lebo ich zničili), potom ktosi začal pliesť náramky z farebných korálok, takže všetci mali náramky, neskôr prišli s kľúčenkami a najnovšie tvarujú drôt.

Telefón

Chlapci sa dokážu zabaviť s hocičím, a takisto sa vedia rýchlo znudiť. Práve vtedy sú veľmi otravní. Prichádzajú a vyžadujú aby som im dal telefón, že si chcú prezerať fotky alebo videá na internete. A to som si myslel, že sa v Afrike oslobodím od telefónu, no mám pocit, že ma ešte väčšmi zväzuje. Zakaždým, keď ho vytiahnem, niekto pribehne a začne dobiedzať. Skúšajú to, aj keď telefón nemám pri sebe. Je to otravné.

Na druhej strane sa mi tu naskytuje príležitosť, naučiť ich prosiť s použitím slova prosím. Keďže ich angličtina je veľmi obmedzená, častokrát vyžadujú slovami: „Give me my phone“, čo znamená „daj mi môj telefón“, alebo James hovorí: „You are phone, you are house, you are cartoon“  čo znamená, dones mi telefón z domu, aby som si mohol pozrieť rozprávku. Pokrok je veľmi pomalý, ale nastáva. Niekedy ak poprosia naozaj hrejivo, dovolím im pustiť si jednu pesničku.

Zdroj: SAVIO