Preventívny systém vo výchove mládeže VI.

od | feb 29, 2024 | Časopis 2/2024, Výchova

 

Autor: František Kubovič SDB / Foto: Barbora Kullačová

Po láskavosti si predstavíme ďalší pilier výchovného systému dona Bosca – rozum. Nejde o aplikáciu abstraktných ideí, ale o usmerňovanie vzájomných vzťahov spoločného života.

Na to, aby sme pochopili, čo don Bosco myslí, keď hovorí o rozume, je vhodné porozumieť kontextu vnímania toho pojmu v jeho období. On sám zažil epochálnu premenu spoločnosti, ktorá sa zmenila z poľnohospodárskej na priemyselnú. Jeho súčasník filozof August Comt (1798 – 1857), zakladateľ pozitivizmu, tvrdil, že ľudstvo prechádza vo svojich dejinách tromi etapami, a to teologickou, metafyzickou a pozitívnou. V prvej, teda do roku 1300, sa ľudstvo riadilo náboženstvom; v druhej, do roku 1800, filozofickou špekuláciou; zatiaľ čo v tretej, od roku 1800, sa bude riadiť len racionálnou a pozitívnou vedou. Podľa Comtovho pozitivizmu sa mali skúmať iba fakty, ktoré sa dajú reálne vedecky overiť, a nepotvrdené špekulácie sa mali odmietnuť. Neskôr filozof, ktorý ovplyvnil súčasný sekularizmus, Ludwig Wittgenstein (1889 – 1951) tvrdil: „O čom nemožno hovoriť, o tom sa musí mlčať.“ Dá sa rozprávať len o vedecky dokázateľných veciach a ostatné ako hodnoty, zmysel, náboženstvo, viera nech ostanú uzatvorené v osobnej sfére človeka. Na verejnosti sa o nich nehovorí. Aj dnes často dávame kredit iba tomu, čo je „vedecké“. Takéto vnímanie rozumu nezodpovedá idei dona Bosca.

Aké sú charakteristiky rozumu v saleziánskom vnímaní? Prvú charakteristiku by sme mohli nazvať veľmi jednoducho – mať zdravý rozum. Zahŕňa v sebe rozumnosť, normatívnosť a poriadok. Rozumnosťou sa nemyslí nič, čo by bolo abstraktné, vedecké alebo príliš vzdialené od každodenného života. Myslí sa ňou spoločný zmysel pre jednoduchosť, nie strojenosť, odmietanie čudáctiev, zvláštností a vytvárania vykonštruovaných vecí alebo ich vzájomného umelého spájania. Podmienkou zdravej rozumnosti je vytvorenie ducha rodiny a normálnosti. To si však – aby sa dalo žiť spoločne – vyžaduje vytvorenie rozumných noriem a poriadku vzájomného spolužitia. Tu vidíme, ako sú prepojené láskavosť a rozum. Rozum znamená predovšetkým racionalitu osvietenú duchovným životom prostredníctvom jasných myšlienok a pravdy a nie iba prostredníctvom citovej príťažlivosti, náklonnosti alebo sentimentality. Ak ide len o citové motivácie odtrhnuté od viery a rozumu, ktoré odmietajú akékoľvek racionálne zdôvodnenie (fideizmus), veľmi ľahko sa upadne do manipulácie. Stáva sa to často lídrom, ktorí pre svoje záujmy cez silné emócie oslovia adolescentov a naviažu ich na seba. Práve rozum má vplyv na láskavosť a vytvára základný element lásky a láskavosti, ktorá nie je len emocionálnym výbuchom. Láska je kráľovná čností, zahŕňa celú osobu, nie je to iba obyčajná blízkosť. Don Bosco to vyjadril takto: „Nechaj sa viesť rozumom a nie vášňou.“

Druhou charakteristikou rozumu je normatívnosť, ktorú môžeme chápať na jednej strane ako formálne dodržiavanie pravidiel, viazaných na zabezpečenie poriadku. Na druhej strane je to zároveň schopnosť vedieť prirodzene robiť to, čo robia ostatní v okolí, samozrejme, okrem zla a hriechu. Múdry vychovávateľ rešpektuje svet mladých, to, čo robia, čím žijú aj ich samotných, to, akí sú. Vie sa múdro zúčastňovať na ich živote a pritom neupadnúť do moralistického posudzovania. Práve cieľom láskavej asistencie je viesť rozum tak, aby nevyšiel z bežného a obyčajného konania či správania, aby sa všetko udržalo v mantineloch normálnosti. Pre dona Bosca nie sú pri uvažovaní odrazovým mostíkom vznešené, abstraktné, nereálne a múdre myšlienky, musia byť zároveň odovzdávané v spoločenstve, nemajú to byť len nápady jednotlivca.

Poriadok, tretia charakteristika rozumu, sa nechápe ako nanútená myšlienka alebo pravidlo, ktoré je dané „zhora vrchnosťou“ a iba preto je platné. Išlo by o represívny systém, lebo by sa zakladal na nepomere moci – bol by daný len z moci. Don Bosco chcel, aby chlapci pochopili zmysel pravidiel a poriadku. Nechcel, aby sa pre duchovné motívy predkladali nerozumné a iracionálne veci. Ak veci nie sú pochopené a ide sa cestou „duchovnej skratky“ – nájsť len čisto duchovné motivácie a nimi to odôvodniť (často aj nerozumné) –, vtedy môžeme hovoriť o zneužití moci.

Na začiatku celého výchovného procesu stojí rozumnosť vo forme spravodlivého a múdreho varovania s pochopením dôsledkov konania. Pravidlá nesmú byť dvojznačné. Mladí musia hneď od začiatku jasne vedieť, čo môžu a čo nemôžu robiť. Jednoducho povedané – spoločne si vysvetliť a ozrejmiť „pravidlá hry“. Môže sa to zdať zvláštne, že takéto niečo sa nachádza v preventívnom systéme. Don Bosco na začiatku školského roka vždy čítal pravidlá. Má to význam z dlhodobého hľadiska, pretože tak sa vytvára výchovný priestor, v ktorom sa dá pohybovať. Pre dona Bosca pravidlá nie sú len obyčajnými pravidlami, ktoré by sa mali dodržiavať so slepou poslušnosťou, ale vníma ich ako výchovný projekt s výchovnými cieľmi. Je potrebné pripomínať ich mladému človeku a pomáhať mu v dynamickom raste pri ich každodennom uskutočňovaní. Iba tak sa dá rozumne existovať. Pravidlá zároveň vyjadrovali aj rešpektovanie slobody mladého človeka. Ak ich prijal, mohol zostať v oratóriu, ak ich odmietol, našiel si inú ponuku.

PS 02 2024 02

Pravidlá sú aj dynamická vec. Na začiatku sú jasne definované v zhode s kresťanským humanizmom a pretavia sa do konkrétností. Samozrejme, nedá sa obsiahnuť a predpokladať každé správanie. Tým sa vytvára stále vzájomné pôsobenie medzi pravidlami, hodnotami a mladým človekom. Niektoré hodnoty sú dané priamo: spravodlivosť, čestnosť, pre iné je potrebné vytvoriť podmienky, aby sa zrodili, nestačia pravidlá: dôvera, úprimnosť, prijatie. Don Bosco nezačínal svoj výchovný systém hneď na začiatku striktnými pravidlami, ale praxou mnohých rokov sa postupne upravovali a až potom napísal o preventívnom systéme.

Treba dodať, že ak sú raz pravidlá schválené, musia byť aplikované podľa toho, ako a v akom kontexte sa zrodili: so zdravým zmyslom a akceptáciou rastu a dozrievania mladého človeka. Pri výchove nestačí raz povedať a potom mať očakávanie, že všetko pôjde. Je potrebné nájsť presvedčivý a rozumný dôvod. Vedieť si nájsť čas a premýšľať s mladým človekom v konkrétnych podmienkach. Rozum sa teda aplikuje na konkrétne situácie, pričom rozumnosť má byť spoločná u vychovávateľa aj u vychovávaného. Mal by sa stať vedomím osobnej zodpovednosti, nie len poslušnosťou pravidla, ale zvnútornenej lásky.

Druhou charakteristikou rozumu je zmysel pre celkový nadhľad. To si vyžaduje, aby mal vychovávateľ väčší horizont ako mladí. Má mať horizont hodnôt, zmyslu vecí a poznať dynamiku vzťahov, aby vedel predísť situáciám skôr, ako sa vytvoria ťažkosti. Tento zmysel nadobudne štúdiom, výchovnou skúsenosťou, prežívanou duchovnosťou a osobnou autentickosťou. Osobná autentickosť si vyžaduje najmä čestnosť v dialógu zo strany vychovávateľa, ktorá spočíva v riešení problémov, neostáva len pri vonkajších veciach (škola, práca), ale má odvahu ísť do hĺbky a budovať vzájomnú dôveru.

Poslednou charakteristikou rozumu je princíp, ktorý dnes chýba, a to je praktická múdrosť. Tá je prvotným zdrojom rozumnosti. Treba mať premyslené, ako zasiahnuť v prípade potreby, vedieť, čo chcem dosiahnuť, mať zmapované podmienky, v ktorých sa nachádzam, a aké mám zdroje – aj tie vzťahové. To je spôsob praktického a zároveň aj rozumného zmýšľania. Nie sú to žiadne predurčené, všeobecne platné schémy, ale zohľadňujú konkrétnu situáciu. Ak chceme dospieť k takémuto zmýšľaniu, potrebujeme mať výchovnú intuíciu – schopnosť bezprostredne vyhodnotiť situáciu. A tá je ovocím štúdia a skúseností.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Niet cesty späť

Je Cirkev v kríze? Dnes často nemáme čas uvažovať nad vecami a najradšej by sme hneď poznali odpovede na svoje otázky. Neraz sa uspokojíme s odpoveďou typu áno alebo nie. A mnohým to stačí.

Ctihodný Jozef Vandor

Jozef Vandor sa narodil v Maďarsku, v mestečku Dorogu (pri Ostrihome), 29. októbra 1909 roľníkom Sebastiánovi Wechovi a Marii Puchnerovej. O dva dni nato bol pokrstený a ako desaťročný prijal v Dorogu sviatosť birmovania.

Je dobré cítiť podporu od blahoslaveného

Kostol Sedembolestnej vo Vajnoroch, kde sú uložené relikvie blahoslaveného Titusa Zemana, je miestom, kam prichádzajú mnohí pútnici. Chcú nadviazať kontakt s mučeníkom a cítiť za sebou niekoho, kto ich pochopí i podporí.

Sen z deviatich rokov – obraz a realita

Sen dona Bosca z deviatich rokov nebol pre malého Janka veľmi zrozumiteľný. Zostal smutný až do konca, najmä preto, že nerozumel ani obrazu, ktorý mu ponúkla pred oči tajomná Pani.