Autor: František Kubovič SDB / Foto: Unsplash

Prinášame pokračovanie pôvodného textu dona Bosca z minulého čísla o preventívnom systéme, ktorý napísal v roku 1877.

3. Každý večer po zvyčajných modlitbách, prv než sa chlapci odoberú na odpočinok, direktor alebo namiesto neho dakto iný nech všetkým povie dakoľko láskavých slov. Môže to byť dajaké oznámenie alebo rada, čo treba robiť alebo čoho sa chrániť. Poučenie nech sa čerpá z denných udalostí v ústave alebo mimo ústavu. Toto večerné slovko nech netrvá viac ako dve-tri minúty. Je kľúčom k mravnosti, k poriadku a k úspechu vo výchove.
4. Ako moru sa treba chrániť mienky tých, ktorí by chceli odkladať prvé prijímanie na pokročilý čas, keď sa už zlý duch zmocnil chlapcovho srdca na nesmiernu škodu jeho nevinnosti. V prvotnej Cirkvi sa deťom rozdávali konsekrované hostie, ktoré sa zvýšili po veľkonočnom prijímaní. Z toho vidno, ako si Cirkev želá, aby deti včasne pristupovali k svätému prijímaniu. Keď vie chlapec rozoznať chlieb od chleba a je dostatočne poučený, nemá sa pozerať na vek. Nech do tej nevinnej duše príde kraľovať nebeský Kráľ.
5. Katechizmy odporúčajú časté sväté prijímanie. Svätý Filip Neri odporúčal týždenné, ba i častejšie. Tridentský snem jasne hovorí, že je jeho túžbou, aby každý kresťan, keď je na omši, aj prijímal. Toto prijímanie má byť sviatostné a nielen duchovné, aby sa z tejto vznešenej božskej obety dosiahlo čo najhojnejšie ovocie.

Výhody preventívneho systému

Dakto môže namietnuť, že tento systém je v praxi ťažký. Poznamenávam, že pre chovanca je oveľa ľahší, uspokojivejší a užitočnejší. Čo sa týka vychovávateľov, sú tu nejaké ťažkosti, ale dajú sa zmenšiť, ak sa vychovávateľ pustí horlivo do svojej roboty. Vychovávateľ je človek, ktorý sa úplne oddal dobru svojich chovancov. Preto musí byť pripravený na každé vyrušovanie a námahu, aby dosiahol svoj cieľ, ktorým je občianska, mravná a intelektuálna výchova jeho chovancov.

K spomínaným výhodám treba ešte dodať:

1. Chovanec si navždy zachová úctu k svojmu vychovávateľovi a vždy bude vďačne spomínať na výchovu, ktorú dostal, a svojich učiteľov a predstavených bude vždy považovať za otcov a bratov. Kamkoľvek sa takíto chovanci dostanú, obyčajne všade sú na radosť rodiny, všade sú užitoční občania a dobrí kresťania.
2. Nech je chovanec pri prijatí do ústavu akéhokoľvek charakteru, povahy a mravného stavu, rodičia môžu byť istí, že sa im tu syn neskazí, ba možno povedať, že sa im tu vždy viac-menej nepraví. Daktorí chlapci, ktorí svojim rodičom dlho spôsobovali len utrpenie, a dokonca boli vylúčení aj z polepšovne, výchovou podľa týchto zásad zmenili svoju povahu, začali žiť slušným životom a teraz zastávajú v spoločnosti čestné miesto. Takto sa stali oporou svojej rodiny a robia česť kraju, kde žijú.

3. Keď sa náhodou dostanú do ústavu chlapci so zlými návykmi, nemôžu spôsobiť škodu svojim kamarátom. A ani dobrí chlapci sa nemôžu stať obeťou ich zlého vplyvu, lebo niet na to ani času, ani miesta, ani príležitosti. Asistent, ktorý má byť všade prítomný, by to hneď prekazil.

Slovo o trestoch

Akej zásady sa pridŕžať pri trestaní? Kde je to len možné, nech sa tresty vôbec nepoužívajú. Kde si to však potreba vyžaduje, treba sa pridŕžať tohto:

1. Vychovávateľ, keď chce, aby sa ho chlapci báli, nech sa usiluje získať si ich lásku. Vtedy je trestom už to, keď sa chovancovi odoprie láskavosť. Ale je to trest, ktorý vzbudzuje súperenie, dáva odvahu a nikdy neponižuje.
2. Chlapci považujú za trest to, čo sa ako trest používa. Zistilo sa, že na niekoho menej láskavý pohľad zapôsobí viac ako zaucho. Pochvala za dobre vykonanú vec, výčitka za nedbanlivosť sú odmenou alebo trestom.
3. Okrem veľmi zriedkavých prípadov nech sa nekarhá a netresce nikdy verejne, ale súkromne, v neprítomnosti kamarátov, s najväčšou rozvahou a trpezlivosťou, aby chlapec na základe rozumových a náboženských dôvodov uznal, že robil zle.
4. Akékoľvek bitie, kľačanie v bolestnej polohe, ťahanie za uši a iné podobné tresty sú vonkoncom neprípustné, lebo ich zakazuje občiansky zákon, dráždia chlapcov a ponižujú vychovávateľa.
5. Direktor nech sa postará, aby chovanci dobre poznali pravidlá, aby vedeli o odmenách a trestoch, ktoré si vyžaduje disciplína, aby sa nik nemohol vyhovárať, že nevedel, že dačo je predpísané alebo zakázané.

Ak sa bude v našich domoch vychovávať podľa tohto systému, verím, že dosiahneme veľké úspechy bez toho, žeby sme použili palicu alebo iné násilné tresty. Už skoro 40 rokov pracujem medzi mládežou a nepamätám si, že by som bol použil takéto tresty. No jednako som s Božou pomocou vždy dosiahol nielen to, čo bolo treba vyžadovať, ale aj to, čo bolo mojím želaním, a to aj u chlapcov, ktorí už – ako sa zdalo – nedávali nijakú nádej na polepšenie.

kňaz Ján Bosco

Otázka výchovy bola vždy aktuálna a ňou aj ostane, keďže príchodom nových generácií detí v nových kultúrno-sociálnych podmienkach je potrebné vždy ju aktualizovať, aby odpovedala na výzvy doby. Pápež Benedikt XVI. sa v sobotu 23. februára 2008 prihovoril asi 40-tisícom veriacich z Rímskej diecézy, ktorí sa v zhromaždili na Námestí svätého Petra, aby od neho symbolicky prijali „List o výchove“. Okrem iného v ňom píše: „Zhromaždili sme sa tu, pretože nás k tomu pobáda starostlivosť o dobro nových generácií, o rast a budúcnosť detí, ktoré Pán daroval tomuto mestu. Sme znepokojení, to znamená, že vnímame ,veľkú naliehavosť výchovy‘ – takto sme to nazvali my. Výchova – hoci nikdy nebola ľahká – sa v súčasnosti stáva ešte ťažšou. Preto viacerí rodičia a učitelia sú vystavení pokušeniu zrieknuť sa svojej osobnej úlohy, ba dokonca už ani nedokážu pochopiť, aké poslanie je im vlastne zverené. V našej spoločnosti a kultúre je totiž v obehu príliš mnoho istôt a pochybností, prostriedky spoločenskej komunikácie sprostredkujú mnohé deformované obrazy. Preto je veľmi náročné predkladať novým generáciám niečo platné a isté, pravidlá správania a ciele, na ktoré sa oplatí staviť celý svoj život.“

Dnes si tieto slová uvedomuje každý rodič a hľadá ten najlepší spôsob, ako vychovávať. Niekedy ho ťažkosti privádzajú k túžbe po „zázračnej metóde“, ale akosi ju nenachádza. V dejinách pedagogiky, ale aj cirkevných inštitúcií sa dočítame o mnohých spôsoboch a metódach výchovy detí a mladých. Don Bosco obohatil svet výchovy svojím štýlom, ktorý nazývame preventívny systém. Ak by sme čakali, že ide o rozsiahle dielo, vidíme, že sú to len tri strany. Nešlo mu o vedecký a systematický traktát, ale vyjadril v ňom svoju dlhodobú 40- ročnú výchovnú skúsenosť. Preto v ňom nenájdeme podrobné odborné definície, ale používa sa v ňom naratívna pedagogika.