Autor: Zuzana Petruľáková / Foto: Aneta Horváthová

Tento školský rok nás priviedol k novým výzvam. S najstarším synom sme hľadali, ako zladiť školské povinnosti, krúžky a pri tom všetkom mať aj čas na oddych, hru a kamarátov.

S manželom sme sa snažili popri pracovných povinnostiach, stavbe domu a starostlivosti o rodinu nájsť si čas len pre nás dvoch.

Boli chvíle, keď som si uvedomila, že mi unikajú. Syn i manžel boli pohltení svojím svetom a ja som sa ocitla niekde na jeho kraji. Bolo mi jasné, že to nie je dobré, že s tým treba niečo robiť. Začala som hľadať a skúmať, ako s nimi „nadviazať spojenie“, ako obnovovať vzájomné putá. Ako vytvárať chvíle blízkosti, zažívať pocit, že sme spolu na jednej vlne, že sa naše srdcia a duše dotýkajú, že spolu nielen bývame v jednej domácnosti, ale že sa naše svety vzájomne prelínajú.

Uvedomila som si, že pre „spojenie duší“ je kľúčové ponoriť sa do prítomného okamihu. Byť tu a teraz, len ja a ten druhý. Odložiť všetky svoje povinnosti, ktoré mi víria hlavou, a byť tu naplno pre druhého. Len vtedy sa môžu naše srdcia zladiť a začať biť v rovnakom rytme.

Z minulosti môžeme čerpať, o budúcnosti môžeme snívať, ale len v prítomnosti môžeme ŽIŤ (a rozvíjať vzťahy). Rada by som sa s vami podelila o niekoľko postrehov, ktoré som na svojej ceste objavila. Ponúkam vám ich na inšpiráciu, ako si počas prázdnin či dovolenky nielen oddýchnuť, ale aj zažiť vzájomnú blízkosť s vašimi najdrahšími.

– Fyzický dotyk – Keď dieťa chytím, priviniem si ho či posadím na kolená. Je to prvý signál, že som tu a chcem tu byť s tebou, pre teba.

– Venovať 100 % pozornosť – Vypnúť v hlave svoju agendu, povinnosti, myšlienky. Toto sa ľahko hovorí, realita však býva náročnejšia.

– Počúvať s otvoreným srdcom – Počúvať nielen slová, ale najmä to, čo sa nimi druhý snaží vyjadriť. Niekedy to nie je jednoduché pri malých ani pri veľkých deťoch.

– Rešpektovať a nepoučovať – Ak chcem budovať vzájomný vzťah, potrebujem sa nechať vtiahnuť do sveta toho druhého. Musíme zažiť vzájomné prijatie, skúsenosť, že láska medzi nami prúdi, a až potom môžeme riešiť ťažkosti.

– Odložiť mobil – Nedať sa rozptyľovať rôznymi lákavými podnetmi, notifikáciami či už len samotnou prítomnosťou mobilu. Keď naň padne pohľad jednej zo strán, v momente idú myšlienky inde.

– Nájsť vhodný čas – Nie je ideálne vkladať dôvernú chvíľu do naháňačky medzi jednotlivými povinnosťami. Niekedy síce stačia krátke momenty, vedomé postískanie, inokedy zas potrebujeme dlhší čas, kým sa cítime dostatočne príjemne na to, aby sme otvorili svoje vnútro.

– Vytvárať vhodné podmienky – Občas to ide aj doma, napríklad spoločná večera vie chvíle blízkosti príjemne odštartovať, ale zo svojho detstva mám skvelé skúsenosti aj so spoločnou fyzickou prácou či spoločným tvorením a najmä s prechádzkami v prírode.

– Disponovanosť – K vytvoreniu dôvernej atmosféry napomáhajú naplnené základné potreby: keď je niekto z nás hladný, smädný, priveľmi unavený, vtedy nemá zvyčajne kapacitu na iné veci.

– Spoločný smiech, zážitky

Uvedomila som si, že sa to týka nielen budovania vzťahov s deťmi či s manželom, ale aj s Bohom. Lebo aj toho môžeme stretnúť len vtedy, keď sa ponoríme do prítomnosti…

Jedna krátka poznámka na záver – nezabudnime si ustriehnuť tieto chvíle, aj keď sme na dovolenke s niekým iným, napríklad s kamarátmi. Aby sa nám nestalo, že hoci sme boli ako rodina fyzicky spolu, naše srdcia sa vzájomne nedotkli, pretože deti trávili svoj čas len s deťmi a dospelí s dospelými… Ukradnime si chvíle aj na budovanie vzájomného puta.

Prajem nám krásne leto naplnené spoločnou blízkosťou s našimi najdrahšími!