Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Obraciam sa na manželov a rodiny, ktorí nás počúvajú vo svete: začnite kráčať – spolu ako manželia, spoločne vo vašej rodine, spolu s inými rodinami, spolu s Cirkvou. Chcel by som, aby bola pre vás Cirkev Dobrým Samaritánom, ktorý sa k vám približuje a pomáha vám pokračovať v ceste a “urobiť krok naviac”, hoci aj malý. Blízkosť, spolucítenie a neha – toto je Boží štýl.

Skúsim poukázať na „kroky naviac“, ktoré môžeme spoločne urobiť: Prvý „Krok naviac” smerom k manželstvu. Musíme kráčať ako pohostinná Cirkev, aby sa naše diecézy a farnosti vždy viac stávali “spoločenstvami, ktoré pomáhajú všetkým s otvorenou náručou”. Toto je zmysel sviatostí krstu a manželstva – sú konkrétnou pomocou, ktorú nám Boh dáva, aby nás nenechal samých, pretože „sami si nevystačíme“. Môžeme povedať, že keď sa muž a žena zaľúbia, Boh im ponúka darček – manželstvo. Úžasný dar, ktorý má v sebe silu božskej lásky – mocnej, trvalej, vernej, schopnej povstať po každom zlyhaní či krehkosti. Manželstvo nie je formalita, ktorú treba vyplniť. Sobášime sa, pretože chceme založiť manželstvo na Kristovej láske, ktorá je pevná ako skala, aby ste mali silu darovať sa navzájom. Takže odvahu, rodinný život nie je mission impossible (nesplniteľná úloha)! Sviatostnou milosťou Boh z neho robí úžasnú cestu, na ktorú sa vydávame spolu s ním, nikdy nie sami. Boh garantuje svoju prítomnosť v manželstve i v rodine nielen v deň svadby, ale po celý život.

Druhý „Krok naviac”  k objatiu kríža. Kríže, sú súčasťou života každého človeka a každej rodiny, aj vašej. A dosvedčili o tom rodičia dcéry Chiari a už manželky a mamy troch detí, že tvrdý kríž choroby a smrti nezničil rodinu a nevymazal vyrovnanosť a pokoj zo sŕdc. Vnímame na vás veľkú vyrovnanosť a veľkú vieru. „Boh vkladá pravdu do každého z nás a nemožno ju nepochopiť”.

Tretí „Krok naviac” smerom k odpusteniu. Túžba, ktorá je v hĺbke srdca každého z nás, je, aby sa láska neskončila, aby sa príbeh, ktorý sme budovali spolu s milovanou osobou, neskončil, aby plody, ktoré láska priniesla, nevyšli nazmar. A preto človek veľmi trpí, keď ľudské zlyhania, nedbalosť a hriechy rozbijú manželstvo. Ale aj uprostred búrky Boh vidí to, čo je v srdci. A prozreteľne stretáte spoločenstvo, ktoré sa venuje práve rodinám, aby vás učili odpusteniu, ktoré je darom, ktoré pramení z milosti, ktorou Kristus napĺňa manželský pár a celú rodinu, keď mu dovolíme konať, keď sa k nemu obrátime.

Štvrtý „Krok naviac” smerom k prijatiu, keď ste nestratili vieru v Prozreteľnosť a videli ste, ako Boh koná vo váš prospech aj prostredníctvom konkrétnych ľudí, s ktorými vás spojil. Najprv sa manželia navzájom prijali, keď si povedali v deň svadby: „Prijímam ťa“. A potom, keď priviedli na svet deti, prijali život nových stvorení, ale aj dieťa s postihnutím, starého človeka, ktorý nemá nikoho… Spoločnosť by sa stala chladnou a neživotaschopnou bez pohostinných rodín.

Piaty „Krok naviac” ide smerom k bratstvu. V rodine sa učíme byť bratmi a sestrami. Živé príklady bratstva, nám dávajú nádej a nútia nás pozerať sa s väčšou dôverou na náš svet rozpoltený rozdelením a nepriateľstvom.

Preto navrhujem, aby ste sa opýtali sami seba: Aké slovo chce Pán povedať naším životom ľuďom, ktorých stretávame? Aký „krok naviac“ žiada dnes od našej rodiny? Od mojej rodiny: toto si potrebuje povedať každý z nás. Nastavte mu ucho. Dajte sa ním premeniť, aby ste sa mohli stretnúť s Kristom a cítiť sa milovaný. Musíme žiť s pohľadom upretým k nebu: ako hovorievali blahoslavení Mária a Luigi Beltrame Quattrocchioví svojim deťom, aby čelili námahám a radostiam života „vždy s pohľadom upretým nahor od strechy“.