Autor: Ján Zauška SDB / Foto: Unsplash

Meno môže byť veľavravné. Vyjadruje už od pradávna podstatu osoby. Nie je možné historicky zistiť, kedy sa po prvýkrát v živote Cirkvi objavilo oslovenie „Pomocnica kresťanov“. Ale je iste staršieho dáta ako pontifikát pápeža Pia V., ktorý ho v čase Lepantskej udalosti (7. októbra 1571 – víťazstvo nad Turkami), zaradil do Loretánskych litánií. Jej obraz sa dávno predtým nosil do vojnových bitiek. Dejiny zaznamenávajú slávne víťazstvá proti neveriacim alebo heretikom pod jej zástavami. Víťazstvo nad Maurami v Ovani (1509), víťazstvo Ferdinanda Cartéza v Tabascu proti Indiánom (1519), Biela Hora (1620) a pád Rochella vo Francúzsku, kde bola zlomená moc hugenotov (1628). Toto oslovenie sa ďalej rozšírilo po víťazstve pri Viedni roku 1683.

Pius VII. po vyslobodení z napoleonského väzenia (1814), ustanovil sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov a dal mu pevné miesto v liturgickom kalendári Cirkvi 24. mája deň jeho návratu do Ríma. Tak bol podčiarknutý význam špecifickosti tohto titulu: Mária – pomoc a ochrana viery celého Božieho ľudu, pastierov i veriacich. To je takpovediac cirkevný (ekleziálny) aspekt názvu.

Zaiste, Panna Mária nevyčerpala svoje poslanie pomocnice len pri uvedených udalostiach. To sú len niektoré obrazy tých víťazstiev kresťanov a Cirkvi, ktoré sa pod jej vedením a s jej pomocou uskutočnili v ďalšom období dejín spásy. Panna Mária premáha bludy, ochraňuje kresťanské armády bojujúce za vieru, ba vždy, keď sa kresťania nachádzajú v ťažkostiach, zasiahne. Donovi Boscovi sa zdalo, že jej pomoc je v jeho časoch aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.

Teologický aspekt oslovenia má zrejmý základ vo Svätom písme, v spisoch cirkevných otcov a učiteľského úradu Cirkvi. Panna Mária sa i tu predstavuje ako spolupracovníčka Pána Ježiša a apoštolov i ako pomoc a záštita kresťanského ľudu.