Autor: Štefan Kormančík SDB / Foto: Misijné oddelenie SDB

Napriek tomu sem už tri desaťročia prichádzajú vo veľkom počte ľudia z okolitých krajín, ktorí utekajú pred hrozbou násilia a vojen. Podľa tohto mena, ktoré predtým patrilo maličkému mestečku, sa pomenoval aj utečenecký tábor. Kakuma v preklade znamená „NIKDE“. Tento zvláštny názov aj celkom vystihuje prostredie, v ktorom je mesto postavené. Tábor bol založený v roku 1992 po tom, čo do krajiny začali prichádzať deti z Južného Sudánu, ktoré utekali pred vojnou a pred hrozbou, že budú prinútené bojovať ako detskí vojaci.

Táto vojna s prestávkami trvá až dodnes. Nové konflikty, napríklad terajší v Etiópii, spôsobujú ďalšie prílevy utečencov. Okrem početnej komunity ľudí z Južného Sudánu tu žijú aj ľudia z krajín, ako je Somálsko, Kongo, Burundi, Etiópia, Rwanda, Eritrea, Uganda či Tanzánia. Takto sa tábor rozrástol už na niekoľko stotisíc obyvateľov. Aj v týchto obmedzených podmienkach pre život hľadajú mnohí mladí cestu, ako žiť hodnotne a dôstojne. Viac ako polovicu obyvateľov utečeneckého tábora predstavujú deti a mladí vo veku od 4 do 18 rokov. V tábore je možné vzdelávať sa na základnej, strednej i vyššej odbornej úrovni. No takmer polovica utečencov v školopovinnom veku do školy stále nechodí. Vzdelanie je však pre ich budúcnosť kľúčové. A nielen pre budúcnosť, no i pre prítomnosť. Dodáva im totiž nádej a chuť zapájať sa do spoločenského diania.

Saleziáni dona Bosca dlhoročne viedli strednú odbornú školu priamo v tábore. Táto škola doteraz poskytla vzdelanie viac ako 15 000 mladým. Keďže územie, na ktorom sa škola nachádza, je postupne ničené riekou, školu bolo potrebné presťahovať na iné miesto. Rieka v období dažďov so sebou strháva územie školy.

V rámci našej zbierky pre toto isté miesto v roku 2020 sme chceli prispieť k presťahovaniu rúcajúcej sa školy. Z našej zbierky sa plánovalo postaviť ubytovania pre učiteľov pri novej škole na bezpečnom mieste. Rok 2020 však poznačil COVID a zbierka prebehla v obmedzenom režime. Školy a mnohé farnosti, ktoré sa predtým pravidelne zapájali, sa pre pandemické opatrenia nemali možnosť zúčastniť. Vyzbierané prostriedky takto na výstavbu ubytovania nestačili. V júli 2021 sme toto miesto navštívili. K prvej budove školy, ktorá už naplno pracuje a ktorá bola postavená aj z prostriedkov našej krajiny cez Slovak Aid, pribudli ďalšie objekty postavené vďaka pomoci z Nemecka a aj viacerých iných krajín a organizácií. Ubytovanie pre učiteľov však stále chýba, pretože pri písaní projektov a žiadostí o podporu sa rátalo s tým, že tieto výdavky sa pokryjú z našej zbierky v roku 2020.

Nová saleziánska škola v Kakume; vľavo budova postavená aj z príspevkov Slovenska, vpravo z Nemecka

Opäť sme sa teda rozhodli informovať ľudí na Slovensku o tejto potrebe a dať im možnosť prispieť na toto dielo, pretože učitelia sú pre školu podstatní. Hoci sa aj pôvodne malé mestečko Kakuma už značne rozrástlo, stále je príliš malé na to, aby stačilo pokryť personálne potreby obrovského utečeneckého tábora. Preto sem musia prichádzať učitelia z iných častí Kene. Učiť sa vlastne dá aj bez budovy, napríklad pod stromom, ako to ešte stále na mnohých miestach našej planéty prebieha, ale nedá sa učiť bez učiteľov! Preto ak sa postavila škola, je nevyhnutné zabezpečiť pre ňu učiteľov. Bez dobrých učiteľov nemôže byť dobrá škola. Preto potreba urýchleného postavenia ubytovania pre učiteľov je doslova urgentná.

Veríme, že najväčší úžitok z tejto zbierky nakoniec budeme mať my na Slovensku. Štedré srdce je totiž najväčším bohatstvom, aké môže byť. Takéto srdce potom prináša požehnanie všade tam, kde sa nachádza. Zároveň sa tu chceme poďakovať všetkým učiteľom, ktorí s nadšením vykonávajú svoju profesiu. V príprave materiálov pre túto zbierku aj konkrétne slovenskému učiteľovi Jánovi Kandurovi a jeho kolegovi z Kakumy Calvinovi Liandovi, ktorí nám svojím podelením sa pomohli uvedomiť si ťažkosti i radosti učiteľskej profesie a ktorých komentáre nás budú počas tejto zbierky sprevádzať. Všetky informácie nájdete na www.tehlicka.sk.