Text a Foto: SDB Poprad
Mesiac marec nám zbehol skutočne rýchlo. Našťastie, všetci bratia sa úspešne dostali z covidu a viacmenej sme v zdraví fungovali aj naďalej. Rovnako tak sa otvoril aj život a naše aktivity.
Hneď v úvode môžeme spomenúť revíziu našich novicov, ktorí spolu s formačným tímom zrevidovali túto oblasť nášho diela. Veľkú vďaku by sme tu chceli vyjadriť zvlášť rožňavskej komunite, ktorá ich na niekoľko dní prijala a starala sa o nich skutočne s bratskou starostlivosťou.
Hneď ako sa vrátili, mala sa uskutočniť aj návšteva ich rodičov. Bohužiaľ, niekoľko dní pred príchodom rodičov sa začala vojna na Ukrajine. Preto rodičia jedného novica z Ukrajiny nemohli pricestovať a tento radostný moment stretnutia bol znemožnený.
Tak ako asi aj každá komunita, aj my sme už pocítili prvé následky tejto vojny. Zakrátko po vypuknutí vojny sme ponúkli náš dom ako útočisko niekoľkým sirotám zo saleziánskeho detského domova v Ľvove. Onedlho sa štyria chlapci stali živou súčasťou nášho komunitného života. Priniesli do našej komunity mnohé radosti, ale pribudli nám aj nejaké tie vrásky, ktoré nás učia znovu sa zlaďovať aj v tejto netradičnej situácii. Je to skúška saleziánskej tvorivosti a pružnosti.
No nie je to jediná situácia, keď sme pod svoju strechu prichýlili Ukrajincov. Otcovi Mykhaylovi sa podarilo dostať cez hranice aj niektorých animátorov a chlapcov z domu na polceste. Aj oni v našom dome strávili nejaké tie chvíle na svojej ceste do Hodov či do Talianska, podľa toho, ako boli dohodnutí. Spolu s nimi sa na Slovensko dostala aj rodina nášho ukrajinského novica. Prišla jeho mama, sestra aj neter, pre ktoré sa nám podarilo nájsť ubytovanie u našich farníkov, a podobne ako mama Margita, pomáha nám aj v našej kuchyni.
Posledný víkend 18. – 20. 3. bolo tu v Poprade rušno. Uskutočnila sa plánovaná Víkendovka o povolaní, na ktorú prišli chlapci stredoškoláci z celého Slovenska. Tím zložený z novicov a Paľa Dršku sa im pokúsil cez tento víkend ponúknuť pohľad na ich život ako na povolanie od Boha. Hoci účasť nebola veľká, napokon prišli piati chlapci, všetci tento čas vnímali pozitívne a svoju účasť ani jeden neoľutoval. V rovnaký víkend mala na Kvetnici stretnutie aj skupina Cesta rozlišovania povolania, pričom niektoré časti programu mali obidve skupiny spoločné.
No a nakoniec po 12-ročnom čakaní sa naša kaplnka dočkala. Navštívil ju sám otec Rupnik so svojím tímom a aj v tomto čase intenzívne pracuje na jej výzdobe. Zostáva podotknúť, že Poprad tak dostáva malé prvenstvo. Je to prvá kaplnka na Slovensku, ktorá bola celá maľovaná Rupnikovcami. Doteraz sú na Slovensku iba jeho mozaiky.
Jubileum 50 rokov kňazstva oslávil člen našej komunity don Jozef Gánovský, a to na sviatok svojho patróna svätého Jozefa v Spišskej Kapitule. Prišli ho s ním osláviť viacerí spolubratia v čele s naším otcom provinciálom.
0 komentárov