Spracoval: Marián Husár SDB / Foto: Unsplash

Pokušenia sa objavujú tam, kde človek túži žiť duchovne a verne. V opačnom prípade, keď sa človek nachádza na pomýlenej ceste, tam už netreba pokušenia. Pokušenia prichádzajú v momente, keď sme najviac krehkí, zraniteľní, unavení, osamotení. Je dôležité učiť sa prijať, že sme slabí a že pokušenia patria k životu.

Ježiš na púšti má hlad, prežíva ako človek náš stav krehkosti. Pokušenia sa najčastejšie objavia, keď máme nejakú nenaplnenú potrebu, keď nám čosi chýba. Matúš nás učí, že aj zlo nám môže niečo o nás povedať (v tom je „užitočné“). V pokušení môžeme prijať nejaké „zjavenie“ – že sme krehkí, že už nemôžeme spoliehať iba na svoje sily, že potrebujeme odovzdať sa Pánovi, spoľahnúť sa na Neho.

Pokušenia Ježiš prežíva na púšti. Na „púšti“ totiž prebieha zápas, spoznávame samy seba. Učíme sa byť slobodní. (Mt 4, 1 – 11)

1. pokušenie: Zlý chce Ježiša spochybniť: Si naozaj Boží Syn? Ak áno, tak urob toto… – „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Predkladá ponuku používať veci na to, aby sme ich využili pre naše potreby. Cítiš hlad? Nasýť sa. Ponúka cestu nasýtenia, ale nesprávnym spôsobom. Vzťahy, štúdium, pastoráciu využi pre svoju potrebu.

Je dôležité nenegovať svoje potreby, prijať ich, že ich mám. Cez môj hlad mi môže Boh hovoriť. Nijaká vec nemôže ale nasýtiť ten najhlbší hlad srdca…

Nasýť seba, nasýť druhých, vyrieš každodenné problémy ľudí, veď si mesiáš, záchranca.

Aký vzťah mám so svojou krehkosťou? Ako napĺňam svoje potreby, túžby?

2. pokušenie: Veža chrámu: Všimli ste si, že diabol používa aj Bibliu, Božie slovo? „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: – Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Vyskúšaj Božiu lásku, či naozaj? Evanjelium nám hovorí, že sme milovaní. Ale niekedy máme strach, či naozaj. Chceme dôkazy, potvrdenia, aby sa ukázali anjeli a vzali nás na ruky, nech Boh zázračne zasiahne, ukáže svoju starostlivosť o nás. Nech ukáže, že je s nami a neopustil nás.

Veľkí svätci mali skúsenosť s týmto typom pokušení. „Aj keď všetko kričí proti existencii Boha, neprestávam k tebe volať, milovať ťa.“ (sv. Terezka z Lisieux, sv. Terézia z Avily). Vo vyprahlosti a ťažkostiach je dôležité zostať verným, neprestať sa modliť.

3. pokušenie: Vysoký vrch – vbiblických časoch sa považoval za miesto spojenia medzi nebom a zemou, a teda za Boží príbytok, za miesto, kde sa uskutočnili Božie zjavenia (Sinaj, Karmel). „Toto všetko ti dám…“ Nech ti všetko, všetci patria, nech sa všetci otvoria tvojej láske, nech ťa príjmu a nechajú sa tebou milovať. Nech vidia, že si mesiáš, ktorý prišiel spasiť svet a oslobodiť ho od všetkej formy útlaku a zla. Nech ti všetci uveria.

Vysoký vrch rozpráva o delíriu všemohúcnosti, o pokušení mať všetko vo svojich rukách, mať všetko pod kontrolou, usmerňovať druhých podľa svojich „svätých“ túžob. To podvedomé presvedčenie, že všetci závisia odo mňa… Ježiš si však volí posledné miesto – slúži, zaujíma sa o potreby druhých.

Mohli by sme povedať, že Matúš vymenúva tri špecifické oblasti, v ktorých sme pokúšaní – fyzická potreba, emocionálna potreba (bezpečie), psychologická potreba  (vlastná dôležitosť, úspech, moc).

Vďaka pokušeniam sa stávame ľudskejšími, empatickejšími, uvedomujeme si, že potrebujeme milosrdenstvo a aj my samy sme povolaní byť milosrdnými.

Zlý odchádza. Prichádzajú anjeli a slúžia Ježišovi. Máme tu krásny obraz, ktorý vyjadruje, že boj s pokušením nám pomáha prehĺbiť sa v identite. Aj pokušenie, ťažkosť, utrpenie môžu poslúžiť na našej ceste za Ježišom. Pokušenie nás môže obnoviť, prehĺbiť. Ježiš z vlastnej skúsenosti vie, čo prežívame a vždy nám chce pomáhať v našich zápasoch. Hľadajme silu u Neho. (porov. Luigi Maria Epicoco)

V Lukášovom evanjeliu máme na konci state o pokúšaní Ježiša verš13: „Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel:“ (Lk 4, 13) Pokúšanie Ježiša teda neskončilo, bude pokračovať ďalej a vyvrcholí na kríži.

Poznáme známu stať zo 16. kapitoly Matúša, keď Ježiš povie Petrovi: „Choď mi z cesty, satan!“ (v. 23) – To sú presne tie isté slová, ktoré Ježiš použil na púšti, aby zahnal pokušiteľa. Prečo  Ježiš tak tvrdo reaguje? Prečo nazýva svojho apoštola satanom? Veď nikoho takto v evanjeliu predtým ani potom nepomenoval. Možno preto, že tu sa Zlý snaží cez blízkeho apoštola, ktorý sa má stať Skalou, spochybniť Ježiša v jeho vykupiteľskom poslaní cestou kríža.

Učeník chce priviesť Ježiša na cestu moci a úspechu, ktorú Boží Syn už raz odmietol. Pokušením sa satan znovu plíživo snaží zviesť Krista z jeho cesty, ktorá vedie na kríž. Ježiš však odpovedá: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma… Pretože kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (v. 24 – 25)  Ježiš ukazuje učeníkom, že božský stav sa nedosahuje nadvládou a mocou, ale službou a darovaním sa. Jediné čestné miesto pre jeho učeníkov je pri kríži. Ako dlho potrvá, kým to pochopia a príjmu. Zebedejovci aj iní učeníci ešte dlho neprestávajú túžiť po prvých miestach… (porov. František Trstenský)

Posledné pokušenie Krista

„Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ (Mt 27, 40)

Posledné veľké pokušenie Zlého. Ak si Boží Syn urob veľké znamenie, zázrak, nech všetci v teba uveria. Ukáž, že si Boh, ktorý má moc. Zjav kým skutočne si. Opusť kríž, zostúp z neho, potom všetci uveria. Veď celé dejiny hovoria o tom, že Boh svojich nikdy neopustí a v príhodnej chvíli pomôže, tým že ukáže svoju moc. Nech sa to aj teraz udeje. Ako vtedy, keď Boh ukázal, že je s Eliášom a padol oheň z neba. Ako vtedy, keď mládencom neublížili plamene v ohnivej peci, alebo keď Daniel prežil v jame medzi levmi, či Zuzana zachránená na poslednú chvíľu pred ukameňovaním. Ako tisíce iných, ktorých Boh neopustil v tých najťažších chvíľach a ukázal svoju silu. Ak je Boh naozaj s tebou a ma Ťa vraj rád a ty si naozaj Jeho syn, Boží syn, ako o tom hlásaš, zostúp z kríža a my uveríme. Kňazi to ešte ďalej rozvíjajú:  „Spoliehal sa na Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: „Som Boží Syn.“ (v. 43)

Základom pokušení Zlého je narušiť, spochybniť vzťah s Bohom, aby som ho nevnímal ako Abba. Démon chce, aby sme opustili kríž. Prečo ma Boh nezachráni? Nemá ma rád, nechce mi dobre? Prečo ma nezbaví choroby, krízy?

Aj lotri kričia na Ježiša a tupia ho. (v. 44)

Až do posledného Ježišovho dychu, všetci chcú zázrak. „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ (v. 49) No anjel, ktorý zadržal v poslednej chvíli Abrahámovu ruku, aby zachránil Izáka, neprichádza. Boh neukázal svoju silu. Ježiš v totálnej opustenosti s výkrikom zomiera. (v. 50) V jeho výkriku je volanie, krik, plač, bolesť všetkých trpiacich v tých najhorších trápeniach, hrôzach vojny, chorôb, telesných či vnútorných bolestí…

Prečo nezostúpil? Aby sme sa my ľudia, už nikdy v žiadnej chvíli necítili sami. Z kríža počuť skryté vyznanie: „Nikdy ťa neopustím. Nenechám ťa samého ani v tej najstrašnejšej chvíli tvojho života. Som s tebou. Ešte aj v smrti zostávam s tebou.“ Tomu nás učí opustený Ježiš na kríži. Je to náš kríž. Kristus nezostúpi z kríža. Z nášho kríža. On zaujme posledné miesto. Pretože nás miluje a pretrpí s nami všetko do konca. To je našou silou. (porov. Luigi Maria Epicoco)

„Ježiš bol skúšaný podobne ako vtedy na púšti, ako počas verejného účinkovania aj teraz na Golgote práve v tom, či zotrvá v plnom a poslušnom odovzdaní sa Otcovi. Je pokúšaný v tom, čo je mu najdrahšie – v poslaní, spočívajúcom v darovaní viery. Ak by prijal, že zostúpi z kríža, ľud, kričiaci po zázraku, uverí. Je to hrozné lákanie, ktorým satan pokúša Ježiša. Ak ale zostúpi z kríža, ako ukáže obraz Boha, ktorý ide z lásky k človeku až na smrť? Ak by zostúpil z kríža, zjavil by obraz Boha, ktorý je silný a úspešný; obraz Boha, ktorým si môžem poslúžiť, aby som nasýtil svoje ambície. Nebol by zjavený obraz – nevídaný v celých dejinách náboženstiev, obraz, na ktorý by človek sám od seba nebol schopný ani len pomyslieť – obraz Boha, ktorý slúži,  miluje človeka až tak, že sa zrieka seba a príjme z lásky k človeku, „zničenie“ seba samého.“ (C. M. Martini)

Použitá literatúra

Luigi Mária Epicoco, „Gesú nuovo Mosé“, Esercizi sul Vangelo di Matteo, Roma 2023

František Trstenský, Kristov rybár, Apoštol Peter v novozákonných textoch, GG, Kežmarok 2023

Carlo Maria Martini, Ritrovare se stessi, Edizioni Terra Santa, Milano 2021