Autor: Viktória Norisová/ Foto: Pixabay

„Mamíí, môžem si pozrieť Déčko?“ Vo víre balenia posledných kusov batožiny na prázdniny som povolila. Veď na víkendové detské pásmo rozprávok som sa doteraz vždy mohla spoľahnúť a mala som aspoň približnú predstavu o animovaných seriáloch, ktoré zvyknú na detskej českej verejnoprávnej stanici vysielať.

O chvíľu sa syn vrátil: „Mami, my tu rozprávku nechceme, bojíme sa.“ Pozrela som sa na obrazovku, kde v rohu svietilo označenie 8+. Televíziu sme vypli.

Niekedy pri rozhodovaní o vhodných programoch pre deti naozaj stačí jeden pohľad na piktogram. Čo však čísla v krúžkoch znamenajú? Naozaj sa môžeme spoľahnúť na „zeleného macíka“?

Červené čísla v krúžkoch

Na Slovensku sa používa jednotný systém označovania (JSO) už dvadsať rokov a je zakotvený vo vyhláške Ministerstva kultúry SR č. 589/2007. Tá kategorizuje nevhodnosť programov na základe štyroch vekových skupín: nevhodné pre maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Neprístupnosť obsahov definuje niekoľko kritérií – prítomnosť prvkov, ktoré môžu vyvolať pocity strachu, depresie, bezmocnosti, násilie, vulgárny jazyk, sexuálne scény, nahota, zobrazovanie závislostí. Tie sa posudzujú z hľadiska intenzity, ako často sa daný prvok v diele vyskytuje.

Ďalej sa rozlišuje spôsob a forma spracovania vzhľadom na charakter a druh diela a kontext výskytu jednotlivých prvkov. Jednoducho povedané, je rozdiel, či zaznie jedno alebo dvadsať vulgárnych slov a či sa násilné scény objavia v akčnom trileri alebo v rodinnej komédii. Najmä pri kategórii najmenších divákov sa citlivo posudzuje prítomnosť agresívne útočiacich bytostí, využitie príliš hlučnej hudby, zobrazenie ohrozenia rodičovských vzťahov a rodiny alebo prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách. Porušením vyhlášky sa zaoberá Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Aj v televízii majú oponu

Nie však červenú zamatovú, ktorá by padla alebo sa zatvorila po skončení vysielania. Televízie musia rešpektovať takzvanú časovú oponu. Tá chráni deti, aby sa nedostali k najrizikovejším obsahom. Uzatvára bezpečné pásmo pre maloletých do 15 a do 18 rokov. To znamená, že programy s červenou pätnástkou v krúžku sa môžu vysielať až v čase od dvadsiatej hodiny do šiestej hodiny ráno a s červenou osemnástkou až po dvadsiatejdruhej hodine. Časová opona „padne“ skôr aj v takom prípade, ak by o šiestej ráno televízia vysielala pre najmenších divákov. Pred, počas a po odvysielaní takéhoto programu totiž nesmú byť zaradené filmy, seriály či relácie označené ako nevhodné do pätnásť a do osemnásť rokov. Prísnejšie pravidlá platia aj pre upútavky, hoci v tomto prípade „padá“ opona neskôr. Ich obsah však musia televízie prispôsobiť aj danému časovému pásmu.

 Zelený medvedík

Ak svieti na obrazovke piktogram zeleného medvedíka, rodič by si teoreticky mohol v pokoji vo vedľajšej miestnosti čítať knihu alebo umývať riad. V televízii by mal totiž bežať program vhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Teda pre všetky deti tejto vekovej kategórie a pri sledovaní by im nemalo hroziť nijaké nebezpečenstvo. Emočná výbava každého dieťaťa je však odlišná, a preto je lepšie, ak sa ponoríte do sveta fantázie spolu s ním. Pri seriáloch treba pamätať na to, že každý diel má vlastný piktogram a pokojne sa môže stať, že jeden bude označený zeleným medvedíkom a druhý červenou sedmičkou v krúžku.

Ale my pozeráme Netflix alebo HBO

V mnohých rodinách stále častejšie sledujú namiesto klasického televízneho vysielania programy takzvaných služieb na požiadanie. Keďže pokrývajú väčšie teritoriálne územia, ako je Slovensko, nie vždy ich systém označovania vekovej vhodnosti korešponduje so slovenským JSO. Služby Netflix a Amazon Video využívajú vlastný všeobecný systém ochrany maloletých. Ten od Amazonu je založený na britskom hodnotení obsahu filmov. HBO Go používa hodnotenie, ktoré sa sčasti prekrýva so slovenským. Jedine iTunes spoločnosti Apple používa totožný systém označovania.

Správy pre všetkých a vyčistené piesne

Sú programy, napríklad spravodajské, ktoré nie sú označené nijakým piktogramom. Ich obsah by mal byť totiž vhodný pre všetky vekové kategórie. Avšak čoraz častejšie z úst hlásateľov zaznieva upozornenie: „Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov.“ Tento oznam je povinný, ak sa v príspevku zobrazuje reálne násilie s jeho následkami a obeťami vrátane zobrazení následkov na obetiach, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení… Upozornenia na nevhodný obsah alebo, naopak, program špeciálne určený pre deti musí zaznieť aj v rozhlase. Problém s porušením zákona môžu mať rádiá aj s piesňami, ktoré obsahujú vulgarizmy. Preto do svojich playlistov niektoré hity vôbec nezaraďujú alebo ich nahradia takzvanou clean verziou, ktorá nadávky neobsahuje.

Piktogramy na hrách

Rovnako ako vysielatelia, aj výrobcovia počítačových hier sú povinní označovať svoje produkty. Piktogram vekovej vhodnosti dopĺňajú symboly nevhodných obsahov, ktoré sa v hre objavujú (nadávky, diskriminácia, drogy, strach, hazardné hry…) Systém označovania má skratku PEGI (Pan European Game Information – Celoeurópske informácie o hrách). Na rozdiel od JSO ide o európsky projekt, ktorý vznikol v roku 2003 a nahradil niekoľko národných systémov hodnotenia veku jediným systémom, ktorý sa v súčasnosti používa vo viac ako 35 krajinách. Vekové ohraničenia sú rozdelené do piatich kategórií: 3, 7, 12, 16, 18. Podrobnosti k posudzovaniu jednotlivých vekových skupín sú uvedené priamo na stránke www.pegi.info, ktorá je vo viacerých jazykových mutáciách vrátane slovenčiny. Zdrojom pre zmysluplné hry a technológie, ktoré si zaslúžia pozornosť rodičov, pedagógov a všetkých, ktorí sa stretávajú s mladými hráčmi, môže byť webová stránka občianskeho združenia Vĺčatá.sk. Ponúkajú na nej okrem recenzií hier aj možnosť filtrovať vhodnú hru podľa vekovej vhodnosti, platformy i žánru.

Navigátori, nie rozhodcovia

Každé dieťa má iný prah citlivosti, vnímania utrpenia, strachu a pod. Rodič pozná emočnú úroveň svojho potomka, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri výbere programov či hier. Významným ukazovateľom sú aj hodnoty, ktoré v rodine žijeme. Aj preto piktogram na televíznej obrazovke, obale DVD či hry plní skôr orientačnú funkciu. Rodičia získavajú aspoň základnú predstavu o tom, či je daný program vhodný pre jeho dieťa. Spoliehať sa na televíznych dramaturgov alebo výrobcov hier môže byť niekedy riskantné. Platí, že ak chceme svojich potomkov ochrániť pred obsahom, ktorý by im mohol ublížiť alebo ich nejako traumatizovať, je potrebné zistiť si o produkte čo najviac informácií vopred. Možno, naopak, zistíte, že vaše dvanásťročné dieťa zvládne aj film určený pre staršiu vekovú kategóriu. Nebojte sa pozývať do rozhodovania aj vašich synov a dcéry. Spoločne si naštudujte systémy označovania a zhodnoťte, či daný obsah zvládnu. Najmä v prípade menších detí buďte prítomní počas sledovania televízie, aby ste vedeli zareagovať a primerane dieťaťu vysvetliť, ak sa vyskytne nejaký problém. Užitočným zdrojom informácií o vekovej vhodnosti rôznych filmov, animovaných seriálov, aplikácií i hier ponúka stránka www.commonsensemedia.org. Zaujímavosťou je, že rodičia na nej nájdu nielen názory a odporúčania iných mám a otcov, ale aj samotných detí.