Otvorenie prípravy na storočnicu – Šaštín 8. september 2022.

Milá saleziánska rodina,

liturgické čítania dnešného sviatku nás ponorili do počúvania veľmi náročného a povedali by sme „suchého“ textu Písma, akým je pre nás Ježišova genealógia. Keď evanjelisti – lebo aj Lukáš má svoju verziu Ježišovej genealógie – predložili prvým kresťanským komunitám takýto text, určite mali svoj zámer a aj svojich poslucháčov, ktorí tejto ich reči chápali. Pre nás je to už oveľa ťažšie. Z tohto dôvodu tento text je vhodnejší viac na katechézu ako na homíliu.

Napriek tejto ťažkosti, vidiac tento text a kontext, v ktorom slávime túto sv. omšu, nemôžem povedať nič iné, len to, že je to naozaj vhodný text. Evanjelium nám kladie pred oči generácie, ktoré predstavujú historickú líniu pôvodu Ježiša Krista, Božieho Syna podľa tela, ako to hovorí sv. Pavol: podľa tela sa narodil z Dávidovho potomstva. (Rim 1,3). Vidíme teda Ježiša zasadeného do dejín sveta, do dejín svojho národa. Ježiš v evanjeliovej genealógii predstavuje vyvrcholenie a naplnenie dejín pred ním, ale zároveň aj zlom dejín sveta a nové dejiny, ktoré sa začínajú ním, ktorý sa zrodil len zo ženy.

Naša saleziánska rodina môže v tomto texte dnes nájsť veľmi silnú inšpiráciu. 24. augusta 2022 bol zaslaný všetkým predstaveným jednotlivých zložiek saleziánskej rodiny na Slovensku list, v ktorom nám otec provinciál oznámil, že práve dnešný deň sme pozvaní vstúpiť do spoločnej prípravy – ako saleziánska rodina – na oslavu vďačnosti za sto rokov prítomnosti saleziánskej charizmy na Slovensku. Máme aj veľmi presný dátum tohto príchodu a poznáme aj konkrétne postavy, ktoré boli jej protagonistami. Dvaja slovenskí saleziáni formovaní v Taliansku, don Bokor a don Vagač, prichádzajú do Šaštína 7. septembra večer a 8. september 1924 je oficiálne prvý deň ich požehnaného pôsobenia na Slovensku, tu v Šaštíne.

Blíži sa ten rok 2024 a my sa chceme dnes začať intenzívne pripravovať na to, aby sme plní vďačnosti ale aj zodpovednosti prežili tento milostivý čas. Takéto jubileum nás spontánne privádza k tomu, aby sme sa aj my pozreli na generácie, ktoré nám túto milosť sprostredkovali a odovzdali nám dar saleziánskej charizmy – nesfalšovaný, ale aj obohatený. Dar, ktorý mal v sebe vernosť nemeniteľnému základu, ale aj tvorivú odvahu reagovať na časy, ktoré prichádzali. Zaiste ani v našej saleziánskej genealógii – tak ako v tej evanjeliovej – nechýbali a ani dnes nechýbajú momenty slabosti, hriechu, ba aj zrady, ale Boh ukazuje svoju veľkosť tým, že dokáže pôsobiť aj medzi slabými a hriešnymi ľuďmi, posiela im svojho Syna, narodeného z Márie Panny.

Povedané veľmi jednoducho: genealógie v evanjeliu boli napísané preto, aby poukázali na osobitnosť a dôležitosť príchodu Krista pre dejiny Izraela i sveta. Ak toto bola optika evanjelistov, tak tento spôsob pozerania sa na dejiny musí zostať vlastný aj nám. Aj my sa pozerajme na dejiny saleziánskej charizmy, na saleziánske generácie, ale iba s jediným cieľom: že všetko čo sa tu udialo, čo sa deje a čo sa bude diať má mať svoj vrchol a cieľ v Kristovi. Saleziáni, saleziánska charizma je tu sto rokov, ale jej cieľom nie je nič iné, ako to, aby tu bol prítomný Kristus, lepšie povedané, aby čím viacerí mohli zbadať jeho prítomnosť, spoznať ho, milovať ho.

Sv. Pavol nás na to veľmi jasne upozorňuje: Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. (1Kor3,11) Sto rokov saleziánskej charizmy nám ponúka príležitosť preveriť si – osobne i v komunitách a spoločenstvách – či dobre stojíme a dobre staviame na tomto základe. Potrebujeme znovu započuť výzvu, ktorú Duch svätý prostredníctvom Cirkvi adresoval zasväteným osobám presne pred 20 rokmi: je potrebné znovu začať od Krista (Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Znovu začať u Krista, Rím 2002) treba začínať u Krista, pretože u neho začínali prví učeníci v Galilei; u neho v celých dejinách Cirkvi začínali muži a ženy z rôznych prostredí a kultúr, posvätení Duchom v sile povolania, pre neho opustili rodinu i vlasť a bezpodmienečne ho nasledovali, vždy pripravení ohlasovať evanjelium a robiť dobre všetkým. (Znovu začať u Krista, b.21)

Potrebujeme, aby Kristus bol dôvodom i podstatným obsahom nášho života i našej činnosti pre mladých. Kristus ako Dobrý pastier hľadajúci svoje stratené ovečky vstúpil do života Janka Bosca a jeho život sa stal životom pre Krista a pre poslanie, ktoré mu on zveril. Divé zvery premenené na radostné ovečky okolo Krista, Pastiera – to je základný obraz našej charizmy. Tomuto slúžil Janko Bosco po celý svoj život, až do posledného dychu. Aby mladí mohli byť pri Kristovi, aby v ňom našli svoju životnú cestu.

Naše jubileum je pre nás príležitosťou hlbšie a živšie objaviť základ našej existencie. Naše oči môžu vidieť tie najrôznejšie ťažkosti a ohrozenia, ale nesmú zostať upreté na ne. Je potrebné vytrvalo bežať v závode s očami upretými na Ježiša Krista (Hebr 12,1) a uvedomovať si, že sme obklopení oblakom svedkov, spomedzi ktorých sú nám v našej krajine najbližší don Titus a jeho generácia a toľkí iní vznešení svedkovia saleziánskej nezlomnosti a tvorivosti v ťažkých časoch.

Je tu aj veľká príležitosť uvedomiť si, že je tu čas, aby sme tvorili novú generáciu saleziánskej charizmy na Slovensku, generáciu, ktorá sa naplno zmieta v sekularizovanom svete. Generácia to nie je len to, že spolu žijeme v nejakom čase, byť generáciou to znamená nájsť našu spoločnú identitu v Božom pláne. Písmo na istých miestach dosť často hovorí o generáciách, pokoleniach, žiaľ, často veľmi negatívne. Keď odišlo pokolenie Jozueho, ktoré slávnostne obnovilo zmluvu s Bohom, prišlo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo ani Pána, ani jeho skutky, ktoré vykonal kvôli Izraelovi. (Sdc 2,10) Písmo nás ubezpečuje, že Pán je verný vo všetkých pokoleniach (myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie Ž 33,11), ale hovorí nám aj o tom, že naším správaním môžeme zradiť a prestať tvoriť generáciu Božích detí (Ž 73,15). V Žalmoch máme však skrytú aj inú veľmi dôležitú, ba môžeme povedať najdôležitejšiu správu o tom, ako môžeme utvoriť Božiu generáciu: Božím pokolením sa staneme, keď budeme hľadať, hľadať Božiu tvár. (Ž 24,6) V týchto slovách sa skrýva návod na to, ako sa dnes môžeme stať novou saleziánskou generáciou – vtedy, keď začneme spolu hľadať, a keď budeme hľadať Pánovu tvár.

To, že v tomto verši sa objavuje slovo hľadať dva krát môže vyznievať tak trochu poeticky. Ale Božie slovo nie je len poézia. V tomto duchu môžeme hľadať zmysel tohto opakovania a jedna z interpretácií môže byť aj táto. Ľudia v saleziánskej rodine, ak chcú vytvoriť generáciu, musia byť ľuďmi hľadajúcimi. Bez predmetu hľadania. Lebo svet okolo nás je neveriaci, tiež niečo hľadá. Ak sa budeme tváriť len ako takí, ktorí už našli a nepotrebujú hľadať, ohrozíme naše spoločenstvá – lebo v nich bude plno pre-múdrych ľudí, ktorých však nikto nebude chcieť počúvať – a ohrozíme aj apoštolát a zvestovanie Krista, lebo ľudia dnes prijmú skôr ľudí, ktorí niečo hľadajú, než takých, ktorí im ponúkajú hotové pravdy, ktoré majú prijať. Keď budeme hľadajúci, schopní dialógu medzi sebou a aj s inými, potom je potrebné, aby sme boli tými, ktorí hľadajú Božiu tvár, ktorá sa nám zjavila v Ježišovi. Iba takto môžeme ľudí dnes privádzať k Bohu. Ako hľadajúci. Nemyslime si však, že to bude záruka úspechu alebo že takto urobíme Krista príjemným pre všetkých. Kristus nebol nikdy príjemný pre všetkých a veľmi často ani pre svojich najbližších. Ale to už nie je našou úlohou. Našou úlohou je urobiť všetko preto, aby ľudia, najmä mladí, mali prístup ku Kristovi. Ostatné je už v jeho rukách, v jeho vôli.

Tu na mieste, kde naši prví dvaja saleziáni začali zasievať semienko saleziánskej charizmy v našej krajine, tu pri našej nebeskej matke, práve v deň, keď sa slávi jej narodenie, prosme si od nej milosť, aby aj v týchto rokoch povstala v saleziánskej rodine generácia, pokolenie, ktoré bude hľadajúce a bude hľadať Božiu tvár. Bolo by veľmi krásne, keby sme túto výzvu vedeli pretlmočiť aj našim animátorom a animátorkám, všetkým starším mladým, ktorí sú okolo nás. Aby dostali nejakým spôsobom túto jasnú otázku: chceš tvoriť a budovať novú saleziánsku generáciu v tomto svete, ktorý čoraz menej pozná Krista? Budeš mať odvahu byť iným uprostred tých, ktorí nepoznajú, ktorí zabudli, ktorí opustili?

Odpovede na tieto otázky zostávajú otvorené. A nezostáva nám nič iné, len zveriť nebeskej Matke a jej príhovoru veľmi naliehavo prosbu za všetkých členov saleziánskej rodiny, najmä za mladých, aby im vyprosila milosť odvahy vykročiť na cestu budovania novej saleziánskej generácie. A predniesol by som jej jednu odvážne naliehavú prosbu, ktorú pred storočiami vyslovil sv. František Saleský a dovolím si dať ju do množného čísla:

„Spomeň si a vždy pamätaj, ó sladká Panna, že si naša Matka a my sme tvoje deti; že si mocná a my sme veľmi chudobní, ustráchaní a slabí. Prosíme Ťa, najsladšia Matka, aby si nás viedla na všetkých našich cestách a vo všetkých našich skutkoch.

Nehovor nám, úžasná Matka, že nemôžeš, lebo Tvoj drahý milovaný Syn ti dal všetku moc na nebi aj na zemi. Nehovor nám, že nie si povinná tak urobiť, lebo Ty si Matkou všetkých ľudí a najmä našou Matkou.

Keby ti to nebolo možné, ospravedlnili by sme Ťa slovami: „Je pravda, že je naša Matka a že nás miluje ako Svojho syna, ale nemáš žiadne prostriedky a možnosti, ako nám pomôcť.“

Keby si nebola našou Matkou, mali by sme trpezlivosť a povedali by sme: „Má všetky možnosti, aby nám pomohla, ale, žiaľ, nie je našou Matkou, a preto nás nemiluje.“

Ale nie, ó sladká Panna, Ty si naša Matka a navyše si veľmi mocná. Ako by sme ťa mohli ospravedlniť, ak by si nám nepomohla a neposkytla nám pomoc a podporu? Dobre vidíš, ó matka, že si nútená počúvať všetky naše prosby.

Pre česť a slávu Tvojho Ježiša, prijmi nás ako svoje deti bez ohľadu na naše biedy a hriechy.

Osloboď naše duše a telá od všetkého zla a daj nám všetky svoje cnosti, najmä pokoru.

Daruj nám všetky dary, všetky dobrá a všetky milosti, ktoré sa páčia Najsvätejšej Trojici, Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Amen.