Spracoval: rhsdb / Foto: archív SDB

Kto boli naši novici v Ríme

Do saleziánskeho noviciátu v Genzane pri Ríme nastúpili na konci leta 1922 deviati Slováci. Na fotografii vidíme spolu osem novicov (jeden, Jozef Schlosser, tu chýba) a s nimi troch klerikov, všetci vtedy žili v noviciáte v Genzane: čerství noví saleziáni Lednický a Horniak tu študovali prvý ročník filozofie a 28-ročný Sersen – otcovská postava – študoval teológiu. Tučným sú mená tých, ktorí zostali saleziánmi až do smrti. Hore zľava: klerik Anton Lednický, novic Anton Kolarovič, novic Jozef Patúc, novic Silvester Taliga, novic Leonard Tikl, klerik Marcel Horniak. Dole zľava: novic Florián Pulc, novic Jozef Straka, klerik František Sersen, novic Jozef Stašo, novic Jozef Babiak.

Prví slovenskí chlapci v Legio Angelica

Podľa spomienok vtedy chlapca študenta a neskôr saleziána Antona Vácvala slovenskí chlapci študenti na Sacro Cuore v Ríme navštívili 28. novembra 1922 gotický chrám Santa Maria sopra Minerva. Tam boli niekoľkí z nich prijatí do Bratstva anjelskej milície (u nás neskôr ako Legio Angelica). Bratstvo vzniklo v neskorom stredoveku na počesť svätého Tomáša Akvinského a členovia nosili cingulum. Noví slovenskí členovia nosili cingulum len dovtedy, kým nevstúpili do saleziánskeho noviciátu. Spomienku na tento „zápis“ dajme do súvisu s tým, ako don Anton Vácval neskôr na Slovensku (v 40-tych rokoch minulého storočia i neskôr) veľmi podporoval miništrantské hnutie pod názvom Legio Angelica.

Medzi novými prvákmi aj budúci provinciál

Na saleziánske súkromné gymnázium pre Slovákov do Perosy Argentiny pri Turíne v novom školskom roku 1922/1923 nastúpilo 43 prvákov. Boli to nádejné saleziánske povolania. Spomedzi nich sa viacerí saleziánmi aj stali a 14 z nich zostali v Spoločnosti až do smrti: Jozef Bošácky (1905 – 1977), Jozef Čakloš (1908 – 1928) zomrel ako mladý klerik na misiách v Brazílii, Jozef Figura (1906 – 2001), budúci misionár v Japonsku, Jozef Forgáč (1904 – 1966) pôsobil v Argentíne a bol tam aj provinciálom, Štefan Hrušovský (1904 – 1925) zomrel počas noviciátu, Ján Chrenko (1908 – 1982), Anton Lovás (1901 – 1978), Jozef Melicher (1900 – 1929) zomrel ako mladý salezián počas liečenia sa v talianskom mestečku Lodi, Justín Mešťánek (1905 – 1977), Anton Mihálik (1907 – 1982), Augustín Pozdech (1909 – 1938) zomrel na následky vyčerpania po dvoch rokoch kňazstva, Anton Sersen (1909 – 1987), Augustín Sklenár (1904 – 1983) a František Valábek (1907 – 1980).

Návšteva z Peru i rozbité okno direktora

V zápiskoch dona Alojza Kozu, vtedy druháka v Perose Argentine, sa spomína v tomto školskom roku aj návšteva z Peru. Slovenský salezián Alojz Hudek, vtedy už päť rokov kňaz, bol od noviciátu na misiách v Peru a cestou na Slovensko navštívil aj Perosu. „Živo sa zaujímal o náš život, štúdiá, poriadky, program. Rozprával západoslovenským nárečím, lebo nemal možnosť za svojich študentských čias osvojiť si spisovný jazyk slovenský.“ Návšteva isto prispela k misijnému nadšeniu medzi chlapcami, viacerí neskôr na misie aj odišli. Iná epizódka od dona Kozu hovorí o športovom nadšení, keď jeden z prvákov, „istý Janega z Galanty raz nabral takou silou loptu, že vletela mimovoľne do direktorovej kancelárie. Prerazila vari dve okenné tabule“.

Náladu zlepšila hudba, rástli aj talenty

S novými prvákmi prišiel ako asistent aj salezián a zručný organista Cyril Guniš (vtedy 21-ročný). Dva roky študoval hudbu v Poľsku, a tak v Perose vyučoval nový predmet – liturgický spev. „Nacvičovali sme a spievali gregoriánske a polyfonické spevy. Predvádzali sme ich pri bohoslužbách a na akadémiách v divadelnej miestnosti. Toto doplnenie školského rozvrhu nacvičovaním spevu, hry na harmóniu, na husliach a neskôr aj na klavíri značne povznieslo náladu chovancov,“ spomína don Koza. Takto objavil svoj talent aj 12-ročný prvák Teodor Hirner (1910 – 1975) zo Smoleníc.

Učiteľ hudby Teodor Hirner

Z rehole potom odišiel ako bohoslovec. V rokoch 1945 – 1948 študoval hudobnú vedu na Karlovej univerzite v Prahe, a to už mal za sebou štúdium hry na organe v Bratislave a paralelne bol učiteľom a dirigentom v Pezinku. Od roku 1949 viedol oddelenie ľudovej hudby v rozhlase v Košiciach a od roku 1961 tam bol aj riaditeľom konzervatória.

NARODILI SA PRED 100 ROKMI

Augustín Lovíšek sa narodil 10. septembra 1922 v Považskej Bystrici, v roku 1937 prišiel k saleziánom do Šaštína, 16. augusta 1942 zložil prvé sľuby, v tretej Titusovej výprave sa mu najprv nepodarilo ujsť za hranice, ale nechytili ho a ušiel o niekoľko mesiacov. V Bollengu bol 1. júla 1953 vysvätený za kňaza. Pôsobil medzi slovenskými chlapcami emigrantmi v Belgicku, kde strávil celý svoj život. Zomrel 13. januára 1980 v belgickom Tournai.

Rudolf Granec sa narodil 20. septembra 1922 vo Vištuku. K saleziánom prišiel v roku 1935 do Šaštína, 16. augusta 1941 zložil prvé sľuby, pred barbarskou nocou stihol prijať diakonát v Šaštíne a za kňaza ho už tajne vysvätil v Rožňave biskup Pobožný 23. decembra 1950. V roku 1952 ho pri pokuse ujsť s bratom cez Moravu chytili, bol vo väzení (aj v Jáchymove) až do roku 1962, čo poznačilo jeho psychiku až do smrti. V roku 1968 odišiel do Talianska, no po nežnej revolúcii sa vrátil a pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne a napokon v Hodoch pri Galante. Zomrel 17. augusta 2005.

Jozef Štámec sa narodil 28. októbra 1922 v Sebechleboch, po saleziánskej formácii bol tajne vysvätený za kňaza 25. februára 1951 v Bratislave. V rokoch 1956 –1958 bol väznený, neskôr absolvoval ekonomickú VŠ a do dôchodku pracoval vo Zvolene. Od roku 1984 mu bolo dovolené pracovať v duchovnej službe, pôsobil vo Zvolene. V tajnej pastorácii sa veľmi zaslúžil o rozbeh a rozvoj sekulárneho inštitútu Dobrovoľníčok dona Bosca na Slovensku. Zomrel v rodisku na Silvestra 1996.

Juraj Kaščák sa narodil 5. novembra 1922 v obci Zlaté pri Bardejove. V roku 1943 sa dostal k saleziánom do Bratislavy, 16. augusta 1946 zložil prvé sľuby ako salezián koadjútor. Na Miletičovej pôsobil ako kostolník až do barbarskej noci. Po skončení PTP krátko žil vo Zvolene a potom v Bardejove až do roku 1970, keď sa presťahoval do Košíc. Veľmi horlivo sa venoval tajnej práci s chlapcami a získal viaceré duchovné povolania. Od roku 1991 bol začlenený do komunity v Žiline, kde zomrel na svoje meniny 24. apríla 1996.

Štefan Zachar sa narodil 18. novembra 1922 v Žlkovciach. K saleziánom prišiel do Trnavy v roku 1936. Prvé sľuby zložil 24. augusta 1940 a bol jedným z tých, ktorých predstavení poslali študovať teológiu do Turína. Tam v Bazilike Márie Pomocnice bol aj vysvätený za kňaza 2. júla 1950. Pracoval medzi chudobnými chlapcami a vojenskými sirotami v Borgo ragazzi Don Bosco v Ríme s malou prestávkou takmer 30 rokov.

Štefan Zachar

Chlapcov viedol k Bohu „umením, hudbou, kreslením, ale najmä svojou dobrotou a neúnavnou prácou“. Zomrel 22. marca 1983 na rakovinu. Na pohrebe v Ríme niesli jeho rakvu chlapci, ktorým sa celý život venoval.