Text a Foto: SDB Nová Dubnica

Saleziánsky mesiac január sme v Novej Dubnici zakončili oslavami dona Bosca. okrem slávnostnej svätej omše bol pripravený aj program pre mladých v oratóriu. Niektorí z prítomných brali protipandemické opatrenia „naozaj vážne“ a na zábavný večer sa dostavili v plynových maskách z dôb dávno minulých.

Veľkému úspechu sa tešilo spoločné korčuľovanie, ktoré sa podarilo pri tejto príležitosti vybaviť v Trenčíne a na ktorom bola aj napriek obmedzeniam pomerne hojná účasť (vyše 60 ľudí). Viacerí, samozrejme, využili aj možnosť zahrať si hokej na ľade.

Hokeju a športom jemu podobným sa v našom stredisku naozaj darí, a preto bol ním poznačený aj mesiac február. Športová verejnosť žila, samozrejme, olympiádou a fandilo sa aj u nás. Radostné výkriky sa tu v týchto dňoch ozývali už dve hodiny pred rannými chválami. Existuje podozrenie, že za úspechmi slovenských hokejistov sú aj miestni fanúšikovia, ktorí neváhali obetovať ranný spánok, len aby podporili našich hráčov.

Dôležité však je, že mladí nie len fandia, ale aj hrajú. Koncom februára sme prvýkrát v tomto kalendárnom roku zahrali niečo už aj vonku. Otvorila sa nová hokejbalová sezóna. Ešte za priaznivých snehových podmienok sa spolubratovi Jozefovi Peržeľovi podarilo zorganizovať chatu so starými mladými, inak povedané, s animátormi veteránmi. Zdá sa, že sa mali dobre, lebo o stravu sa s nimi následne delil aj zvyšok komunity, no a viacerí z nich si okrem zážitkov priniesli domov aj špeciálny darček, vraj čínskeho pôvodu, s označením SARS-CoV-2.

Posledný víkend v januári opustil našu komunitu Vladimír Baxa. Je to už druhý misionár v krátkom období, ktorý opustil Novú Dubnicu. Majme nádej, že v tom netreba hľadať znamenia čias. Jeho odchod nastal kvôli tomu, že sa vrátil do svojej domácej komunity v Azerbajdžane, od ktorej bol dočasne odlúčený. Ako správny syn (dona Bosca) si pred odchodom vypýtal aj požehnanie od otca komunity Mareka Michalenka a starejšieho Štefana Wallnera.

Štefan ako najstarší člen komunity nám ide príkladom najmä zdravým stravovaním a pravidelným športom s mladými. Okrem pingpongu už stihli otvoriť aj cyklistickú sezónu.

V polovici februára došlo k ďalšiemu oslabeniu komunity, odišiel nám direktor don Marek. Našťastie, odišiel iba na provinciálnu kapitulu, z ktorej sme doma pravidelne sledovali spravodajstvo. V čase jeho neprítomnosti prevzal niektoré jeho záväzky ďalší staršina v komunite Peter Šinčík. Povzbudil aj mladých školákov počas školskej svätej omše v školskej kaplnke na Spojenej škole. Detí na ňu chodí naozaj dosť.

Zdá sa, že prostredie školy zatiaľ čaká na svoju príležitosť a väčšiu apoštolskú prítomnosť saleziánov. Naši dvaja nováčikovia – Dano Imriška a Jozef  Peržeľ– sa zatiaľ zoznamujú s mladými a kolegami. Každý si hľadá to svoje miesto. Máme nádej, že časom bude náš apoštolát aj v tomto prostredí naozaj komunitný.