Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Viera v rodine

Pápež na audiencii povedal niekoľkým rodinám: „Je dobré vidieť rodinu zjednotenú a posilnenú darom viery. Olej je krásnym obrazom zjednotenia, obrazom šťastia zo spoločenstva. Olej je však aj obrazom viery, ktorá posilňuje naše zväzky a prostredníctvom Ducha Svätého umožňuje harmóniu v rodinách – a to je dôležité – harmóniu aj v Cirkvi, aj vo svete. Povzbudzujem vás, aby ste nikdy nedopustili, žeby olej viery vo vašich lampách došiel (porov. Mt 25, 1 – 13). Týmto spôsobom v istom zmysle spolupracujete s Božou milosťou, ktorú zakúšame pri stretnutí s ním. Pánovu prítomnosť zažívame v mnohých okolnostiach, ale predovšetkým vo sviatostiach a pri rozjímaní o jeho slove. A nezabúdajme na modlitbu, pretože modlitba nám pomáha udržiavať vieru živú; olej viery sa uchováva tým, že často obraciame svoje myšlienky k Pánovi. Veľmi nám môže pomôcť, keď sa pozrieme na obraz Ukrižovaného, ​​keď naň uprieme svoj pohľad. Je to krásny spôsob modlitby. Vyzývam vás, aby ste ako rodina aj ako jednotlivci pokračovali v ceste viery a dôverovali v dobrotu Pána a v ochranu Panny Márie, ktorú vo Fatime aj inde toľko uctievate.

Zemetrasenie duše

Každý človek môže bez toho, aby nevyhnutne zažil zemetrasenie v krajine, zažiť v živote takpovediac „zemetrasenie duše“, ktoré ho postaví do kontaktu s jeho vlastnou krehkosťou, s vlastnými limitmi a vlastnou biedou. Keď človek zažíva niečo také, môže stratiť všetko, ale môže sa naučiť aj skutočnej pokore. Za takýchto okolností buď zatrpkne, alebo sa naučí miernosti. Pokora a miernosť sú charakteristické vlastnosti toho, kto má za úlohu chrániť milosrdenstvo a svedčiť o ňom. Milosrdenstvo k nám totiž prichádza preto, aby sme si ho uchovali, ale aj aby sme o ňom vydávali svedectvo. Je to dar pre mňa, úbožiaka, zároveň však toto milosrdenstvo treba odovzdať aj iným ako dar od Pána.

Odpustenie je prechod od smrti k životu, od skúsenosti úzkosti a viny k skúsenosti slobody a radosti. Kiež zažijeme milosť, ktorá nás postaví na nohy a dá nám ďalšiu šancu. Náš Boh je Bohom ďalšej šance… On je Boh, ktorý ti vždy dá ďalšiu šancu.

Treba začať od vlastnej biedy a hľadať v nej, ako dospieť k odpusteniu, pretože aj vo vlastnej biede vždy nájdeme niečo svetlé, čo je cestou k Pánovi. On je ten, kto rozsvecuje uprostred biedy.

Skúsenosť z L’Aquily pre každodenný život

„Dnes ráno,“ spomína pápež František, „keď sme dorazili do L’Aquily a nemohli sme pristáť, pilot vrtuľníka krúžil dokola… nakoniec zbadal malý otvor a pustil sa tade. Podarilo sa mu to, je to majster. A ja som si vtedy pomyslel – tak je to aj s našou biedou, to isté sa deje v našom vlastnom nešťastí. Toľkokrát tam pri pohľade na to, kto sme, nič, menej ako nič; a točíme sa, točíme… ale neraz Pán urobí malý otvor. ,Vlož sa tam, to sú Pánove rany. A tam je milosrdenstvo, ale je v tvojej biede. Tam je ten otvor, ktorý ti v tvojej biede urobí Pán, aby si mohol vstúpiť.‘ Milosrdenstvo, ktoré prichádza v tvojej, v mojej, v našej biede, je tam.“

Pamätáte si dátum svojho krstu?

Túto otázku, či si pamätajú dátum svojho krstu, položil pápež mladým ľuďom. A potom im povedal: „Je to dôležité! Je to dôležité najmä pre vás, ktorí ste boli birmovaní alebo čoskoro budete birmovaní, pretože birmovanie potvrdzuje krst. Kresťanský život je dom postavený na základoch krstu. Vždy. V jedenástich, v dvadsiatich, v štyridsiatich, v osemdesiatich rokoch. Základ je vždy rovnaký: krst. Preto je dôležité pripomínať si deň, keď sme boli pokrstení, a tiež ho oslavovať!“ „Dnes žehnám každému z vás, aby ste sa stali živým kameňom na budovanie kresťanského spoločenstva: živým kameňom v rodine, živým kameňom vo farnosti, živým kameňom v spoločnosti priateľov, živým kameňom v športovom prostredí… a tak ďalej. Byť živými kameňmi: to je možné s mocou Ducha Svätého, ktorý vás pri birmovaní potvrdzuje ako pokrstené Božie deti a členov Cirkvi.“