Autor: B. F.

Bol som len skromným oknom malého domčeka Bosco v Becchi. Okná sú očami domov.  Videl som všetko, čo sa dialo na Colle. A ja si pamätám.

Boscove deti boli živé a odvážne. Ján mal päť rokov, Jozef sedem. Mama Margita ich poslala pásť kŕdeľ moriek, ktorý sa kŕmil od rána do večera.

Jedného dňa si istý darebák zaumienil, že podvedie dvoch malých chlapcov. Pristúpil k nim a povedal: „Chcete mi predať moriaka?“ Dvom malým chlapcom to pripadalo ako neočakávaná udalosť. Darebák pokračoval: „Dám vám päť peňazí.“ „Päť peňazí!“ zvolali. Zdalo sa im, že je to obrovská suma, a tak bez toho, aby mysleli na čokoľvek iné, prijali päť grošov, zatiaľ čo ten lotor vzal najväčšieho moriaka a utiekol. Dvaja mladíci okamžite pribehli k mame: „Mami, predali sme moriaka.“

„Ach!“ odpovedala ich matka, ktorá takúto správu nečakala.

„A dostali sme zaň dobré peniaze! Päť soldov!“ A víťazoslávne ich držali v dlaniach!

Mama Margita tomu nemohla uveriť: „Ja úbohá! Päť soldov! Boli ste podvedení. Jeden moriak má väčšiu hodnotu ako sto! Ten človek bol podvodník!“

Obe deti boli týmito slovami ohromené, ale naďalej sa starali o morky, ktoré každý deň brávali na lúku. Kým zvieratá naháňali cvrčky, bratia sa hrali. Zrazu Jozef počítajúc na prstoch zakričal, že mu chýba moriak.

Horúčkovito hľadali. Nič. Moriak je veľká vec, nemôže len tak zmiznúť. Keď Janko prechádzal okolo živého plota, uvidel muža. Zrazu si pomyslel: „Ukradol ho.“ Zavolal Jozefa a rázne pristúpil k mužovi: „Vráťte nám toho moriaka.“ Cudzinec sa na nich udivene pozrel: „Moriak? Žiadneho som tu nevidel.“ „Ukradli ste ho. Vytiahnite ho von. Inak budeme kričať ‚zlodej‘ a dostanete palicou.“

Dve deti sa dajú prinútiť k úteku, stačil by malý výprask. Ale rozhodnosť tých dvoch ho zneistila. Neďaleko pracovali roľníci; ak by počuli krik, mohlo sa stať čokoľvek. Rezignovane vytiahol zo živého plota vrece a vypustil napoly omráčeného moriaka. „Chcel som si z vás len vystreliť,“ zamrmlal. „To nie je džentlmenský vtip,“ odvetili chlapci.

Večer ako vždy referovali svojej matke. „Riskovali ste.“ „A prečo?“

„Po prvé, neboli ste si istí, že to bol on.“ „Ale nikto iný nebol nablízku.“

„To nestačí na to, aby ste niekoho nazvali zlodejom. Okrem toho, vy ste malí a on je muž. Čo keby vám ublížil?“ „Potom sme ho mali nechať vziať si moriaka?“

„Mať odvahu nie je zlé. Ale je lepšie prísť o moriaka, ako prísť kvôli nemu ku zraneniam.“

„Hm,“ zamyslene zašomral Janko. „Bude to tak, ako hovoríš, mami. Ale bol to veľký moriak…“.

Mama Margita, ktorá ovdovela vo veku 29 rokov, sa s rodinou presťahovala do domčeka Becchiovcov. Tvrdou prácou a veľkou obetavosťou dokázala uživiť päťčlennú rodinu. Ako deti rástli, prispievali podľa svojich schopností.