Autor: Jana Kurkinová / Foto: Michal Púčik

Návraty 2 začali tak ako tie októbrové svätou omšou o 9:30 hod.. Hlavným celebrantom bol náš hosť Marián Husár SDB, ktorého na úvod sv. omše privítal vikár komunity na Mamateyovej Dušan Vilhan SDB. Na sv. omši bola prítomná aj sr. Kaťa Berešová FMA, ktorá  dopĺňala „hosťovský duet“ na Návratoch 2.

V príhovore počas sv. omše don Maroš prečítal dojímavý príbeh chlapca, ktorý zažil počiatky tohto diela a ktorému Mamateyka zmenila život: „…Ešte aj dnes si živo pamätám ako prvýkrát buldozér zaryl do zeme svoju lyžicu a začal nakladať auto. Netrvalo to viac ako päť dní a v zemi, kde doteraz stávali kolotoče, bola obrovská jama. Každé ráno sme sa do nej chodili hrávať. V jame sa začali betónovať základy… Neskôr sme sa dozvedeli, že tu bude nejaké Saleziánske mládežnícke stredisko. Čo? Čo tam bude? 14. septembra 1996 bolo veľké otvorenie. Išli sme dnu ako najväčší frajeri. Hneď sa nás ujal jeden salezián, bol úplne v pohode. Asi po mesiaci sme k nemu ako partia začali chodiť na stretká. Preberali sme na nich rôzne témy… organizovali sa tam najrôznejšie výlety a tábory, na ktorých som nemohol nikdy chýbať. Stredisko si ma získavalo stále viac. Spoznával som tu mnoho ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes… Keď tu nad tým všetkým rozmýšľam, uvedomujem si, aké veľké šťastie som v živote mal, neviem si predstaviť, kam a akou cestou by som sa vybral, keby medzi panelákmi na našom sídlisku nevyrástlo toto stredisko…“. (výňatok z knihy Ostatné domaľuje Boh).

Po sv. omši bol priestor na neformálne stretnutia, pozdravy s našimi hosťami, ale aj zaspomínanie si a vzájomné zdieľanie radostí i ťažkostí každodenného života.

Popoludní o 16-tej hodine program pokračoval moderovaným stretnutím. Hneď v úvode moderátorka Andrea Púčiková odovzdala slovo p. Jozefovi Bajčanovi, dlhoročnému správcovi budovy tohto strediska, ktorý predstavil vzácny kríž uchovaný z počiatkov strediska a rozpovedal prítomným jeho príbeh spojený aj s hosťom tohto stretnutia. V čase, keď tu pôsobil don Maroš, kríž priniesol istý neznámy človek so slovami, že ho našiel na blízkom smetisku a že kríž predsa na smetisku nemôže byť. Don Maroš ho teda prevzal a odvtedy je už trvalo prítomný v stredisku.

Zaujímavá debata s hosťami bola poprepájaná foto-prezentáciami. Spomínali sme na život a apoštolát v stredisku hlavne v období po roku 2002, kedy tu pôsobil don Maroš. Vzácne bolo počuť spomienky na nácviky a divadelné predstavenia Svätý komediant, či zážitky zo streetwoku v uliciach Petržalky, ktorý bol pokusom preniesť „kus oratka“ za brány strediska a zapojiť doň práve tých, ktorým boli  ulice blízke. Sr. Kaťa si spolu s nami zaspomínala na apoštolát a svoju službu v prostredí tunajšej Garsónky, ktorá je vzácnym priestorom na neformálne stretnutia mladých a s mladými. Hovorili sme tiež o jej srdcovke hudbe a o jej nasadení pri zveľadení priestoru tunajšej hudobky, ako aj o prepojení Mamateyky s blízkou Cirkevnou materskou škôlkou sv. Márie Mazzarellovej, v ktorej niekoľko rokov pôsobila predtým ako prišla na Mamateyku. Vyzdvihla dôležitosť tohto saleziánskeho výchovného prostredia, ako aj vzťahov s rodinami detí.

V závere direktor komunity don Milan Janák SDB poďakoval hosťom za bohatstvo, ktoré sem priniesli v čase svojho pôsobenia, ako aj za ich čas, ochotu opäť prísť a podeliť sa o svoje spomienky z tohto prostredia. Stretnutie vyvrcholilo v kaplnke sv. Dominika Savia spoločnou modlitbou a večerným slovkom.