Autor: J. Z. / Foto: ANS

„U mňa je všetka milosť životnej cesty a pravdy, u mňa je všetka nádej silného života.“ (Ekleziastikus 24, 35)

Hoci sa tieto slová nachádzajú iba v niektorých gréckych rukopisoch Písma svätého a sú o Božej múdrosti, katolícka liturgia ich význam vzťahuje na Pannu Máriu, pretože veľmi dobre vystihujú jej miesto a poslanie v Božom pláne spásy.

Život Panny Márie zahŕňal RÔZNE ŽIVOTNÉ CESTY, ktoré sa v živote ľudí obyčajne navzájom vylučujú. Ona spája v sebe panenstvo a manželstvo, zasvätenie Bohu a materstvo. Mimoriadne životné okolnosti ju viedli k tomu, že bola zároveň pannou, matkou a manželkou, že bola snúbenicou a potom i vdovou.

Toto všetko má i pre nás svoj význam. Mária nám ukazuje, že každá životná cesta môže byť cestou milosti a svätosti. V jej živote nachádzame uskutočnené všetko to, čo Písmo sväté hovorí o vzornom a príkladnom manželstve, a tiež všetko to, čo hovorí o kráse panenstva. Ona nám ukazuje, že evanjelium so všetkými základnými požiadavkami a v celej svojej plnosti, je pre všetkých bez rozdielu.

U nej je všetka MILOSŤ PRAVDY. Veď ona nosila v sebe a dala svetu vtelené Slovo, ktoré je svetlom pre každého človeka a ktoré o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Mária nám ukazuje, že náš vzťah k pravde je vzťahom k živej osobe, k Ježišovi. Ona uvoľnila v sebe miesto, stala sa tichom plným lásky, aby prijala Slovo, ktoré je Pravdou, aby prijala toho, ktorý je všetkým. V nás je azda pričasto veľa malicherností, sebalásky a životného lomozu, a preto v nás niet miesta, aby sme prijali Božie slovo, živú Pravdu. Iba v miere, v akej utíšime v nás naše ja a vonkajší lomoz, budeme schopní, podobne ako Mária, prijať a dávať svetu Slovo pravdy, Ježiša.

V Márii je všetka NÁDEJ ŽIVOTA. Ona dala svetu život, lebo v nej sa Boh stal človekom. Ona sa prvá naučila milovať Boha v človeku. Ona, Matka Cirkvi, ako prvá pochopila i tú tajomnú solidaritu, ktorá spája Ježiša s každým človekom, takže v každom človeku možno vidieť a milovať Ježiša.

Od chvíle vtelenia nemožno viac oddeľovať lásku k Bohu od lásky k človekovi. Podobne ako Mária aj my máme žiť akoby medzi dvoma ohňami: Boh v nej a Boh pri nej. Duch Svätý v nej, veď bola plná milosti, a Boh pri nej, pretože sa stal človekom.

V Márii je všetka NÁDEJ SILNÉHO A ČNOSTNÉHO ŽIVOTA. Sila jej ducha a čnosti jej srdca akoby v syntéze zažiarili pod krížom. Jej posledné „áno“, úplný súhlas s Božou vôľou, je prejavom jej absolútnej viery, pevnej nádeje, dôvery v Boha, odvahy, zrieknutia, poslušnosti a schopnosti trpieť. Tam, pri otvorenom srdci jej Syna, sa naširoko otvorilo i jej srdce, aby bolo schopné materinsky objať celé ľudstvo.